Stratené dievča
Film, ktorý rozhodne treba vidieť. V časoch, keď sú filmové plátna zahltené balastom priemernosti, nenápaditých pokračovaní, predkračovaní a iných slabých odvarov mnohokrát predtým videného, môžeme povedať len jedno: Vďakabohu za Davida Finchera.
Jeho novinka je podmanivá, napínavá, šokujúca a zábavná zároveň. Je to príbeh Nicka (Ben Affleck), ktorého manželka Amy (Rosamund Pike) na piate výročie svadby záhadne zmizne z domu. Ostane po nej len rozbitý stolík v obývačke, nenápadná krvavá škvrna a nemý svedok – kocúr. Nick privolá políciu a začína vyšetrovanie, počas ktorého sa postupne vyplavujú na povrch rôzne, pre Nicka výsostne nelichotivé skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že na prvý pohľad dokonalý vzťah má od dokonalosti už nejakú dobu ďaleko. V miestnej komunite, ale aj v celoštátnych médiách, ktoré rýchlo vycítili potenciálnu bulvárnu senzáciu, sa začína rozmáhať čoraz pevnejšie presvedčenie, že je to práve Nick, ktorého zásluhou krásna a inteligentná Amy záhadne zmizla z povrchu zemského...
Východisková situácia filmu je nastavená klasicky a na prvý pohľad sa zdá, že sledujeme miliónkrát videnú drámu, ktorá môže mať len dve rozuzlenia: došlo k zločinu, ide len o to, či je za ním manžel alebo niekto iný (napr. Amyina mužská známosť z minulosti). Zhruba prvú hodinu film túto cestu poctivo sleduje. Potom ale prichádza absolútne nečakaný zlom a divák sa odrazu pozerá na celkom iný film. A je to film dych berúci, plný zvratov, z ktorých väčšina sa nedá predvídať (a aj tie, ktoré sa predvídať dajú, sú zobrazené zručným štýlom, takže výsledný dojem vôbec neovplyvnia). Seriózny a dramatický tón, v ktorom sa film nesie (a ktorý najmä v druhej polovici až hororovo podtrhuje skvelá hudba Trenta Reznora a Atticusa Rossa) je veľmi šarmantne popretkávaný nečakanými vtipnými a odľahčujúcimi momentmi. Opäť slúži ku cti režisérovi, že pôsobia veľmi prirodzene a prechody medzi jednotlivými náladami sú absolútne nenásilné.
Pre film, ktorého podstatou je skúmanie ľudskej povahy a vzťahov, sú kľúčoví správne vybraní herci. Fincher je známy tým, že si vie vyberať a šťastnú ruku mal aj teraz. Ben Affleck pod jeho vedením dokázal svoj zvyčajne mdlý prejav prebrať veľmi solídne k životu a svoj part ustál viac než so cťou. Neil Patrick Harris ako Amyin priateľ z minulosti Desi hrá svoju rolu so správnou kombináciou oddanosti, zúfalstva, s podtónom šialenstva bublajúcim pod distingvovaným povrchom. Jeho obsadenie je o to sympatickejšie, že ani v dvadsiatom prvom storočí nie je v Hollywoode bežným pravidlom obsadzovať priznaných homosexuálov do úloh heterosexuálov, najmä ak majú obsahovať explicitné sexuálne scény. Hlavnou senzáciou tohto filmu je však hlavná ženská hrdinka Amy a jej predstaviteľka Rosamund Pike musí byť v súčasnosti medzi kolegyňami vo svojej vekovej kategórii najnenávidenejšou herečkou Hollywoodu, resp. anglosaských krajín vôbec. Tak dobre napísaná a zaujímavá komplexná ženská postava tu nebola už veľmi dávno a kariéru doteraz do vedľajších a nevýrazných postáv obsadzovanej herečky nepochybne vystrelí na vrcholovú úroveň. Zaslúžene. Pike predvádza pod maskou jemne snobskej elegancie širokú paletu ľudských naturelov a povahových čŕt a robí to zároveň s gráciou, sex-appealom, inteligenciou, aroganciou aj humorom. Vzbudzuje v nás sympatie, obavy, ochranný inštinkt, mužskú túžbu, antipatie, hrôzu i smiech. Jej výkon patrí k tomu najlepšiemu, čo sme v kinách tento rok videli. Herecký tím ešte skvelo dopĺňajú Tyler Perry ako právnik na „vopred prehrané prípady“, Carrie Coon ako Nickovo dvojča Margo a Kim Dickens ako detektívka vyšetrujúca Amyino zmiznutie.
Film vznikol na motívy rovnomennej knihy z roku 2012. Napísala ju bývalá novinárka Gillian Flynn, ktorá svoje dielo zároveň adaptovala do podoby filmového scenára. Filmy pripravované podľa úspešných kníh majú zvyčajne ťažkú pozíciu a zriedkavo spĺňajú náročné očakávania. V tomto prípade bolo šťastím, že látku spracovávala autorka, ktorá rozumie rozdielu medzi čítaným a videným spolu s režisérom, ktorý v minulosti opakovane dokázal, že perfektne ovláda umeleckú i remeselnú stránku svojej práce. Absolútnej dokonalosti filmu bráni možno len mierne preexponovaný epilóg, napriek tomu vo vás výsledný dojem pretrvá ešte veľmi dlho. Ďalšie slová sú zbytočné. Choďte sa pozrieť.
