Yves Rénier ako „Komisár Moulin“

23.8.2005|Stano Hudák|

29. 9. 1942 - Bern, Švajčiarsko - 24. 4. 2021 Hauts-de-Seine, Francúzsko

Poznáte to. Vo väčšine kriminálnych príbehov sú policajní inšpektori zodpovední, čestní, vyzbrojení racionálnym logickým myslením. A pokiaľ ide o ich oblečenie – bez saka a kravaty neodídu z domu. Samozrejme česť výnimkám – viď elegantno športové oblečenie hlavných hrdinov krimiseriálu Miami Vice alebo až programové odmietanie žehličky na svoj odev v prípade inšpektora Columba. Klasické kriminálne príbehy môžu byť často nudné, pretože často ide o anonymné vykonštruované story. Našťastie je tu ešte seriál Komisár Moulin, ktorý je celkom iný prípad. Jeho hlavným predstaviteľom je už viac než 20 rokov sympatický francúzsky herec Yves Rénier.

Ťažko by ste našli ucelenú biografiu herca Yvesa Réniera. Tento herec je pre časť obecenstva, a hlavne amerického diváka málo známym. Napriek tomu, že dodnes účinkoval v malých a vedľajších úlohách skoro v 40 filmoch, jeho hlavná tvorba v drvivej väčšine spočíva v divadelných hrách a v televíznych seriáloch.

Narodil sa 29. septembra 1942 vo Švajčiarskom Berne. Ako dieťa chcel byť najprv pilotom, potom režisérom a kameramanom čo ho neskôr doviedlo ku fotografovaniu. K hraniu sa dostal náhodou, keď odprevádzal kamaráta na dramatický kurz. Na kurze Yves Rénier skúšajúcich zaujal, a tak nakoniec vyštudoval herectvo na Akadémii dramatických umení.

Svoju filmovú dráhu začal v roku 1961 úlohou grófa Mortcerfa vo filme Le Comte de Monte Cristo ( Gróf Monte Cristo ) ktorý režíroval Claude – Autant Lara. Potom sa začal orientovať skôr na televízne úlohy. Z divadelných hier malo veľký úspech jeho divadelné turné po USA s predstavením Mizantrop ( 1970 ) , neskôr úspešné účinkovanie na Parížskych divadelných scénach v hrách Tartuffe, Masaker v Paríži, a Každý za mňa.

Yves Rénier účinkoval aj v niekoľkých významných filmoch. Napríklad stvárnil úlohu Parížskeho policajného inšpektora, ktorý chce pomôcť americkému chirurgovi ( Harrison Ford ) ,ktorý spolu s tajomnou kráskou ( Emmanuelle Seigner ) pátra po svojej unesenej manželke, vo svetoznámom thrilleri režiséra Romana Polanskeho : Frantic ( 1988 ) – v našej distribúcii bol film niekedy uvádzaný aj ako: 48 hodín v Paríži.

V roku 1991 mu zasa režisér Bertrand Blier zveril jednu z vedľajších úloh vo svojom filme: Merci la vie ( Ďakujem život, 1991 ).

No mnohí diváci ho viac než 20 rokov poznajú z televízie v jeho životnej úlohe: ako komisára Jeana Paula Moulina - eso Parížskej kriminálnej polície vo francúzskom TV seriáli Commissaire Moulin ( Komisár Moulin ).

Čím je tento seriál taký výnimočný?

Prvá séria tohto seriálu sa začala nakrúcať už v roku 1976 a pokračovala až do roku 1982.

V prvej sérii tohto seriálu predstaviteľ Komisára Moulina nosil košeľu, kravatu, kufrík. Nepristalo mu to, ale čo sa dalo robiť. Yves Rénier bol len herec, ktorý mal hrať úlohu bez možnosti niečo na nej meniť. Vždy sa však pokúšal presvedčiť režisérov o zmene tejto postavy. Trvalo to celých sedem rokov. Jedného dňa v roku 1982 mal už Yves Rénier toho všetkého dosť a nechal to tak. A tým sa nakrúcanie prvej ( pôvodnej ) série ukončilo.

Za zaujímavosť stojí zmienka že jeho dlhoročný herecký partner Clément Michu - predstaviteľ inšpektora Guyomarda hral v prvých častiach seriálu postavu inšpektora Gallanda, až kým neskôr režiséri prišli na to, že viac mu pristane úloha inšpektora Guyomarda, ktorú hrá do dnešných dní.

Keď sa v roku 1989 malo začať znova nakrúcať, Yves Rénier súhlasil pod podmienkou, že sa bude môcť podieľať na písaní scenárov. Neskôr dokonca sám režíroval niekoľko epizód. A tak Yves Rénier spoločne so scenáristom Georgom Moréasom pretvorili postavu Komisára Moulina úplne na nepoznanie. Namiesto vyvážania sa v aute jazdi komisár Moulin na motorke značky Ducati 850 Strada, oblek nemá snáď ani doma v skrini, nosí koženú bundu, džínsy a tenisky a vyzerá skôr ako zločinec než ako policajt – dnešný policajt sa musí prispôsobiť prostrediu v ktorom sa pohybuje, aby sa mu ľahšie pracovalo.

Jednoducho seriál Komisár Moulin prekračuje isté schémy doteraz určujúce obraz príbehov kriminálneho žánru. Hlavný rozdiel je v samotných scenároch až realisticky odpozorovaných zo života. Scenárista George Moréas zbieral 17 rokov materiál na oddelení pre ťažkých delikventov a to, čo sa mu podarilo hodiť na papier je realita sama: „V týchto príbehoch ide o to, čo sa skutočne stalo a čo všetko by sa dalo robiť proti tomu. A keď je reč o poučení, potom o takom, že byť policajtom je veľmi ťažké...“ hovorí George Moréas.

Aj Yves Rénier sa podieľa na písaní scenárov, tak že všetko čo zažije, dáva na papier. Aby bol čím bližšie ku skutočnosti, Rénier sa zoznámil so skutočnými gangstrami, aj s policajtmi, a podľa jeho vyjadrenia je pravdepodobne jediným píšucim hercom vo Francúzsku, ktorý sa vyzná v týchto obidvoch svetoch. Inakšie aj naozajstných policajtov tento seriál veľmi prekvapil! Autori scenára sa snažili oslobodiť od iných kriminálok, nesledovať zaužívané postupy. Nie je to vždy páchateľ, ktorý je v príbehu najdôležitejší. Aby sa jednotlivé postavy „poľudštili“, prináša sa veľa z ich súkromného života. Násilie je v tomto seriáli skôr psychologická ako fyzická záležitosť. V jednej epizóde s názvom: Paríž 18 , ide napríklad o okradnutie a vraždu starších žien. Brutalita tu spočíva v cynizme vrahov. Moulin sa v tejto epizóde predstaví ako antihrdina, lebo nie je to on, kto zatkne vraha.

Príbehy sú skutočne odpozorované z každodenného života, preto v seriáli stretneme aj skorumpovaných policajtov a advokátov... teda žiadnu rýdzočestnú políciu s ušľachtilými motívmi. Veď aj v skutočnom živote sú ľudia dobrí aj zlí...

Komisár Moulin je teda moderný policajt so slabosťou pre krásne ženy a kvalitami profesionála. Opovrhuje malými úzkoprsými človiečikmi, zatvrdnutými za úradníckymi stolmi, kašle na konvencie a nemá problém vliezť hoci do jamy levovej. Jediné v čo skutočne verí je zákon. Prípady ,ktoré rieši ho zavedú medzi priekupníkov s drogami, bojuje proti zneužívaniu detí, vydá sa po stopách vrážd s politickými motívmi a prenasleduje zločincov, ktorí obchodujú s krvnými konzervami infikovanými vírusom HIV.

V epizódach s komisárom Moulinom ide o skutočné, spoločensky vážne problémy, pri ktorých je komisár vtiahnutý priamo do deja a zúčastňuje sa na vývine celej aféry – to je nesie svoju vlastnú kožu na trh.

Moulin je rozvedený ( ako inak, veď policajt večne trávi svoj čas na hliadke, sledovačkách, vyšetrovaniach nezávisle či je deň, noc, alebo nedeľa... ) a má jedného syna Fréderica. Moulin je človek dynamický, plný životnej energie, s filozofiou humoru nadradenou nad všetko a nad každého, vždy pripravený zažiť niečo nové.

Preto nie je nič čudné, že týmto sa seriál Komisár Moulin zaradil medzi najúspešnejšie francúzske krimiseriály 90. rokov vo Francúzsku aj v Európe. Ak sa tomuto seriálu podarilo celé roky udržať si vysokú divácku sledovanosť, je to jednak tým že Francúzi si za tých 20 rokov na Moulina zvykli, stal sa súčasťou ich života, jednak je to preto, že Moulin je postava dynamická, ktorá sa stále mení a vyvíja. Napríklad kým v počiatkoch rozvedený Moulin žil vždy s inou družkou, napr. Baba ( Annie Balestra ) , Poupette ( Diane Simenon ) alebo Lola ( Laurence Charpentier ), od roku 1992 je v seriáli Moulinovou družkou šarmantná novinárka Samantha Beuamont ( Natacha Amal – tiež známa zo seriálu Ženská spravodlivosť ), tiež aj Moulinov dlhoročný kolega inšpektor Guyomard ( Clément Michu ) sa už pomaly zberá do výslužby a od roku 2000 dostal Moulin v seriáli nových kolegov – poručíkov Charlotte Marszewski ( Alice Béat ) a Léona Guermeura ( Bernard Rosselli ).

Zmene sa nevyhla ani ďalšia postava – Moulinov syn Fréderic v seriáli tragicky zomiera, aby bol nahradený inou postavou - o pár rokov neskôr pri vyšetrovaní jedného prípadu Moulin náhodou zistí že zadržaná mladá punkerka Marie je jeho vlastná nemanželská dcéra o ktorej existencii dosiaľ nič nevedel. ( túto rolu si zahrala jeho skutočná dcéra – herečka Samantha Rénier ).

V posledných rokoch sa zdá akoby seriálu Komisár Moulin začal pomaly dochádzať dych. Príčiny môžu byť rôzne: napríklad to, že ak jedna epizóda má dĺžku 1,5 – 2 hodiny vysielacieho času, tak za rok sa stihnú nakrútiť len cca 2 – 4 epizódy, alebo aj to že charakter tohto seriálu začína vo svojich príbehoch viac alebo menej úspešne napodobňovať aj televízna konkurencia skoro v celej Európe – stačí spomenúť francúzske seriály Navarro ( od r. 1989 ) či Julie Lescaut ( od r. 1992 ). Yves Rénier fámy o úpadku seriálu popiera, a zatiaľ o jeho ukončení neuvažuje. Zdôvodnil to tým, že je síce pravda , že napr. Navarro či Julie Lescaut dosahujú väčšiu divácku sledovanosť, no v tomto prípade ide o seriály ktoré sú zamerané na to, aby oslovili čo najväčší počet divákov všetkých vekových kategórií, a za týmto zámerom sa neraz robia aj zásahy do scenára. Kým seriál Komisár Moulin je určený pre náročného diváka a s cieľom osloviť hlavne mládež. Tiež aj seriálové postavy sú veľmi rozdielne: Navarro či Julie Lescaut pôsobia na diváka dojmom sympaťákov, kým Moulin môže pôsobiť hlavne na staršiu generáciu dojmom rebela. Yves Rénier pripomenul, že už nie je najmladší a tak nakrúcanie 2 – 4 epizód za rok mu vyhovuje, a pritom sa ešte stihne venovať divadlu a svojej rodine.

Yves Rénier obľubuje tak nákladné koníčky ako motorky a počítače. Rád píše scenáre, režíruje a hrá v divadle. Okrem toho sa aktívne angažuje na ochranu životného prostredia a prírody. Pracuje pre nadáciu „30 miliónov priateľov“. Je tretikrát ženatý a z každého manželstva má jedno dieťa. Najstaršia je dcéra Samantha ( 1976 ) , ktorá je herečkou, potom nasleduje dcéra Lola, a syn Jules. Najmladší je syn Oscar ( 2000 ) ktorého má so svojou súčasnou ženou Karin.

  Foto © Jan J. Vágner / CC BY-SA 4.0

Odporúčané články

Som legenda (I am Legend)

Som legenda (I am Legend)

Predstavte si, že na celom svete zúri vírus a vy ste imúnny. Beháte si po Manhattane ako na nejakej lúčke a okolo vás sa mení celá...