Sedem nových filmov prichádza do našich kín – Menu, R.M.N., Nezanechať stopy, či Grand Prix
V dnešný sviatočný deň v tretí novembrový týždeň v kinách privítame sedem nových filmov. Za silnými a nevšednými príbehmi sa vydáme do USA, Poľska, Rumunska, Česka, či Slovenska. Historickou reštaurovanou snímkou týždňa je nemá klasika od ruského režiséra Sergeia Eisensteina, Štrajk.
Hollywoodskym filmom týždňa je hororový thriller s miernymi prvkami humoru Menu od režiséra Marka Myloda. Mladý pár, Margot (Anya Taylor-Joy) a Tyler (Nicholas Hoult), cestujú do luxusnej reštaurácie Hawthorn na pobrežnom ostrove v Severezápdnom Pacifiku, kde samotársky, ale celosvetovo preslávený šéfkuchár, Julian Slowik (Ralph Fiennes) pripravil pre vybraných hostí bohaté degustačné menu. K páru sa pridali aj traja mladí, trocha nepríjemní, zamestnanci úspešnej firmy – Bryce (Rob Yang), Soren (Arturo Castro) a Dave (Mark St. Cyr), jeden starší bohatý pár, ale aj štamgasti Anne a Richard (Judith Light a Reed Birney), ďalej známa kritička reštaurácií Lillian Bloom (Janet McTeer) a jej oddaný novinár Ted (Paul Adelstein), slávna filmová hviezda v stredných rokoch (John Leguizamo) a jeho asistentka Felicity (Aimee Carrero). Personál, ktorý ich hostí, je na túto príležitosť patrične vystrojený a na jeho čele stojí Elsa (Hong Chau). Tak, ako sa postupne servírujú jedlá od výmyslu sveta, pri každom stole sa zvyšuje napätie, hustne atmosféra a navonok sa začnú vyplavovať tajomstvá. Pomaly začína byť zjavné, že Slowik pripravil toto menu do detailov, aby celý večer vyvrcholil až do šokujúceho finále.
Film prináša Searchlight Pictures, a Hyperobject Industries/Gary Sanchez production, a režisér Marka Mylod. Účinkujú Ralph Fiennes, Anya Taylor-Joy, Nicholas Hoult, Hong Chau, Janet McTeer, Reed Birney, Judith Light, Paul Adelstein, Aimee Carrero, Arturo Castro, Rob Yang, Mark St. Cyr a John Leguizamo. Scenár napísali Seth Reiss a Will Tracy. Producentmi sú Adam McKay, Betsy Koch a Will Ferrell. Skladateľom hudby je Colin Stetson a kostýmovou návrhárkou Amy Westcott.
Prvým z dvoch dokumentov týždňa je portrét rockera Michaela Kocába v réžii Olgy Sommerovej v snímke Michael Kocáb - rocker verzus politik. Celovečerný dokumentárny film ponúka portrét výraznej osobnosti, hudobníka a politika, ktorý zostáva výrazným a neprehliadnuteľným občianskym aktivistom.
Etapy života Michaela Kocába postupujú od kľúčových momentov detstva, mladosti a dospelosti až po zrelý vek, cez ktorého perspektívu sa pozerá na seba a svoj doterajší život. Režisérka Sommerová nachádza hlavnú postavu v stave životnej harmónie vo vzťahu k minulosti, prítomnosti a prorocky aj budúcnosti, čo pozitívne potvrdzujú členovia jeho rodiny v intímnom rodinnom prostredí.
Závažnejšou rovinou dokumentu je odkrývanie zdanlivo nezlučiteľných osobných postojov rockového hudobníka a umelca, ktorý stále intenzívne tvorí a žije a politika, ktorý nekompromisne presadzuje slobodu, ľudské práva a demokraciu, ale paradoxne sa tak stáva súčasťou establišmentu, voči ktorému sa musí každý “poctivý rocker” vymedziť… Režisérka Olga Sommerová tieto témy evokuje a necháva na divákovi, aby si vytvoril vlastný názor. Výsledkom je portrét umelca a politika, ktorý namiesto očakávanej “nekompromisnej zúrivosti” starého rockera ponúka životný optimizmus sprevádzaný sympatickou pokorou k úspechu a sebaironickou reflexiou vlastných chýb a omylov. Rockerstvo sa nepochybne prejavuje v tom, že nejde o bilanciu vlastného života, ale o úprimný a poctivý pokus opísať princíp vzdoru proti totalite a lásku a vieru v slobodu, umeleckú i politickú.
Mráz po chrbte bude prechádzať z udalostí, ktoré zobrazuje poľská dráma od Jana P. Matuszynskeho, Nezanechať stopy (Žeby Nie Bylo Śladów). Poľsko, 1983. Krajina je otrasená prípadom Grzegorza Przemyka, stredoškoláka a syna opozičnej poetky Barbary Sadowskej, ktorého zatkla hliadka milície a kruto ho zbila. Po dvoch dňoch agónie Przemyk zomiera na následky zranení. Film nakrútený podľa skutočných udalostí sleduje príbeh Jureka, jediného svedka incidentu. Spočiatku štátny aparát vrátane ministerstva vnútra celú záležitosť bagatelizuje. Keď však vyše 20-tisíc ľudí kráča ulicami Varšavy za rakvou Przemyka, z Jurka sa cez noc stane nepriateľ štátu číslo jeden. Represívny režim využíva všetky možnosti svojho aparátu, tajnú službu, milície, médiá a súdy, aby Jureka, Przemykovu matku Barbaru i všetkých ostatných diskreditoval a umlčal. V hlavných úlohách Tomasz Zietek, Sandra Korzeniak, Jacek Braciak, Agnieszka Grochowska, Robert Więckiewicz, Tomasz Kot, Aleksandra Konieczna, či Adam Bobik.
V česko-slovenskej spolupráci vznikol film režiséra Jana Prušinského, komediálna road-movie Grand Prix. Dej filmu sa odohráva v pohraničnom meste Cvikov. Dvaja bratranci, ktorých si zahrali Kryštof Hádek a Robin Ferro, odmala snívajú o tom, že sa pôjdu pozrieť na závody Formule 1. Keď jeden z nich vyhrá vstupenky na Grand Prix, odštartujú dobrodružnú cestu... vo filme si zahrali Robin Ferro, Kryštof Hádek, Štěpán Kozub, Anna Kameníková, Miroslav Donutil, Marek Daniel, Tatiana Dyková, Eva Hacurová, Cyril Drozda, Michal Režný, či Nikola Janković.
Do oficiálnej kino-distribúcie prichádza aj novinka od predstaviteľa rumunskej novej vlny, režiséra Cristiana Mungiu s názvom R.M.N.. Analýza hybných síl ľudského správania v konfrontácii s neznámom, ako vnímame druhých a ako sa staviame k znepokojujúcej budúcnosti - od mnohokrát oceneného režiséra Cristiana Mungiu.
Po odchode z práce v Nemecku sa Matthias niekoľko dní pred Vianocami vracia do svojej multietnickej transylvánskej dediny. Chce sa viac zapojiť do výchovy svojho syna Rudiho, ktorý bol príliš dlho zverený do starostlivosti matky Any, a zbaviť chlapca nevyriešených obáv, ktoré ho sužujú. Stará sa o svojho otca Otta a túži vidieť aj svoju bývalú milenku Csillu. Prijatie niekoľkých nových pracovníkov do malej továrne, ktorú Csilla vedie, naruší pokoj v komunite a dospelých sa začínajú zmocňovať skryté obavy. Cez tenký plášť zdanlivého porozumenia a pokoja vyplávajú na povrch frustrácie, konflikty a vášne. V hlavných úlohách Marin Grigore, Judith State, Macrina Barladeanu, Orsolya Moldován, Rácz Endre, József Bíró, Ovidiu Crisan, či Alin Panc.
Pre filmových fajnšmekerov má tretí novembrový filmový týždeň pripravenú reštaurovanú snímku z roku 1925 od ruského režiséra Sergeia Eisensteina, Štrajk (Stačka). V ruskej továrenskej oblasti pod cárskou vládou dochádza k nepokojom medzi robotníkmi a plánujú sa štrajky; vedenie povoláva špiónov a externých agentov.
Prvý celovečerný film ruského režiséra Sergeja Ejzenštejna, ktorý sa odohráva tesne pred boľševickou revolúciou v roku 1905, zobrazuje štrajk robotníkov proti utláčajúcim šéfom továrne. Keď je robotník obvinený z krádeže strojného zariadenia, spácha samovraždu a jeho spolupracovníci sa vzbúria proti cárskemu režimu, ktorý ovláda továreň. Ako sa štrajk vlečie a vládni úradníci sa čoraz zúfalejšie snažia ho ukončiť, ich metódy zaobchádzania so vzbúrenými robotníkmi sú čoraz tvrdšie. Vo filme Štrajk dal Ejzenštejn naplno priechod svojej nespútanej fantázii a použil úplne nové princípy a technológie kinematografie. Je to tiež film, ktorý odštartoval slávny tandem režiséra Ejzenštejna a kameramana Eduarda Tisa. Spoločne potom nakrútili ďalšie skvelé filmy, ako napríklad Krížnik Potemkin, Desať dní, ktoré otriasli svetom - Október a Alexander Nevský. V hlavných úlohách Maksim Shtraukh, Grigoriy Aleksandrov, Mikhail Gomorov, I. Ivanov, Ivan Klyukvin, či Aleksandr Antonov.
Druhým dokumentom týždňa je novinka od režiséra Olivera Stona, JFK Návrat: Za zrkadlom (JFK Revisited: Through the Looking Glass). Odtajnené spisy o atentáte na prezidenta Kennedyho v oveľa širších súvislostiach. Ich cieľom je objasniť, čo sa v roku 1963 skutočne stalo.
Tridsať rokov po svojom filme "JFK" berie režisér Oliver Stone svojich divákov na cestu po nedávno odtajnených dôkazoch o atentáte na prezidenta Kennedyho – najzávažnejšej a najzáhadnejšej americkej vražde 20. storočia. Spolu s oscarovými rozprávačmi Whoopi Goldberg a Donaldom Sutherlandom a vynikajúcim tímom lekárskych a balistických expertov, historikov a svedkov Stone predkladá presvedčivé dôkazy, že v prípade Kennedyho sa "konšpiračná teória" stala "konšpiračným faktom".
Foto © Depositphotos/CinemArt/FilmEurope/Magicbox/ASFK
