Hitman
Nemá žiadne zľutovanie. Zabíja na povel a rozkaz, no nie je to ani agent Bond či Bourne. Do kín totiž konečne prichádza rovnomenná adaptácia počítačovej hry o nájomnom zabijakovi s krycím menom 47 a ešte s lepšou prezývkou Hitman. Na celom svete sa tejto hry predalo na milióny kusov a každý druhý rok prichádza na trh ďalší diel. Po takom veľkom úspechu netrebalo veľa na to, aby sa aj filmový producenti rozhodli natočiť filmové spracovanie tejto kultovej série. Škoda len však, že pod neskúsenou režisérskou taktovkou Xaviera Gensa.
Svet nie práve bezpečným miestom. Všade sa kradne, zabíja, vydiera a týra. Hitman alias Agent 47 bol zrodený ako nástroj na zabíjanie tých, ktorí toto zlo spôsobujú. Jeho osoba je ako nevyhnutné zlo, ktoré musí zničiť „nákazu“ v podobe zločincov a vrahov. Nemá žiadne emócie, je presný, dôsledný a nedá sa vystopovať. Keď je potom zapletený do vysokej politickej hry v Rusku, nastáva čas úteku naprieč východnou Európou. V pätách má nielen tamojšiu políciu, ale tiež Interpol a ďalšie štruktúry. Aby toho nebolo málo, musí ešte prekvapujúco riešiť svoje emocionálne rozrušenie, ktoré má na svedomí mladá ruská prostitútka, ktorá je s ním na úteku. Agent 47 tak musí čeliť nielen presile svojich kolegov agentov , ale i náhle prebudenej ľudskosti.
Ako som už spomínal v úvode, film je adaptáciou rovnomennej série počítačových hier, ktorá už niekoľko rokov patrí medzi najobľúbenejšie na trhu. Agent 47 je produktom pokusu šialeného vedca, ktorý spojil päť rôznych DNA, aby získal nezničiteľného zabijaka, ktorý by ale bojoval v službách dobra. Hitman sa tak tiež chová a v jednotlivých dieloch hry tak zachraňuje svojich priateľov i obyčajných ľudí z područia kriminálnikov a mafiánov. Filmové spracovanie však neprodukuje žiadnu dejovú spojitosť z hry. Ide si svojím vlastným príbehom. A možno práve v tomto aspekte sa film výrazne ochudobnil. Po jeho vzhliadnutí som mal zmiešané pocity. Nechápem totiž, ako si na režisérsku stoličku môže sadnúť človek, ktorý pred tým nenakrútil nič svetoborné a hneď má vytvoriť filmové dielo najznámejšej PC-hry. Hitman je svižný, akčný, poprepletaný zaujímavými akčnými scénami, ktoré vyzerajú cool, no akonáhle sa nejedná o akciu, film sa uberá do kategórie priemerných filmov. O tomto fakte svedčí najmä scenár a neuveriteľne slabé, ba priam smiešne dialógy, ktoré z filmu robia obyčajný odvar toho, čo sa z tejto predlohy dalo krásne „vymačkať“ a preniesť na strieborné plátno v plnej kráse. No bohužiaľ sa tak nestalo.
Film možno pochváliť za akčné scény, ďalej skutočne krásnu Olgu Kurylenko, čoby Hitmenovu „kamarátku“ či zábery na hrdinu ako keby sme hrali hru na počítači. Skutočne tie zábery stoja zato, ale tieto fakty sú len príjemním dotvorením toho, čo malo byť pred tým a tam Hitman stráca na plnej čiare. Je to akoby sa vo filme vyskytla prázdna bublina, ktorá sa ťahá od začiatku až po samotný koniec. Čo mňa pomerne zaskočili a prekvapilo, je vôbec nevysvetlená minulosť a začiatky Agenta 47. Ten, kto sa chce na Hitmana isť pozrieť iba zo zvedavosti a nikdy nehral hru, bude mať z filmu jeden veľký guláš. Poslednou takou vecou na zhodnotenie by bol asi samotný výkon hlavnej postavy, ako jadro celého príbehu a deja.
Timothy Olyphant síce nie je zlý, no jeho výkon akoby kolísal s priebehom celého filmu. Keď sa na plátne nedeje nič akčné, celkovo sa Hitman v jeho podaní mení z drsného zabijaka na akúsi jemnú a citlivú babiku, čo rozhodne nepridáva plus k filmu. Ako som však už ale spomínal, celý film dopláca na nedokonalosti tvorcov, kotrí nedoriešili základné stavby celej koncepcie filmu a nakrútili ho bez určitého „citu“, k čomu nepochybne patria aj nezmyselné a až priveľmi rýchle prestrihi kamery zo svetových metropol, kde práve Hitman vykonáva svoju prácu. Namiesto toho,aby sme sa trošku zoznámili s jeho schopnosťami, sledujeme len behanie kamery hore, dole, strihnutými kvalitnou akciou dokončenou fatálne zlými scenáristickými vsuvkami. Skrátka, taký „miš-maš vo veľkom“. V konečnom dôsledku to však ale nevytvára nič pozitívne pre tak obrovskú, námetovo-prstrú škálu možností, akú Hitman mohol mať.
Nebyť tých vyložených chýb, tak film by vďaka svojmu náboju a akcii nemal chybu. Avšak filmy nie su len o akcii, výbuchoch, hromade krvi na stenách, ale aj o určitej sofistikovanej zložke, ktorá divákovi povie aj niečo navyše. Nedokonalostí je tam veľa a to je na obrovskú škodu, pretože sa z Hitmana stalo niečo podobné, na čom napríklad stroskotala aj Fantastická štvorka. Teda priemerný film s priemernými hercami na pľaci. Preto sa mi to ako fanúšikovi tejto celej Hitmenovskej série hodnotí veľmi ťažko, ale z objektívneho hľadiska film jednoznačne doplatil na nedôslednosti autorov a okrem akčných scén aj na totálnu neskúsenosť Gensa. Na film sa však oplatí prísť aj popri chybách, aspoň kvôli tým pozitívnym stránkam veci, ktoré ozaj stoja za vzhliadnutie. Aj keď teda jednotka nevyšla podľa očakávaní, ostáva veriť, že sa prípadnej dvojky „zmocní“ niekto skúsenejší a ostrieľanejší, ktorý by Hitmana dostal na piedestál podobných žánrových diel, kam tento príbeh neľútostného agenta právom patrí...
