Nezabudnuteľná dvojica Laurel a Hardy

12.1.2008|Jozef Rigo|
Nezabudnuteľná dvojica Laurel a Hardy

STAN LAUREL /16.6.1890, Londýn, Anglicko – 23.2.1965, Santa Monica, USA/
OLIVER HARDY /18.1.1892 –  7. 8.1957, Hollywood, USA/

Hoci vo filme vystupovali aj jeden bez druhého, preslávili sa až ako dvojica! Nech ich mená znejú akokoľvek – Crick a Crock vo Francúzsku, Dick a Doof v Nemecku, Gordo a Flaco v Španielsku, Fu.tu a Tu-tu v Číne, Flip a Flap v Poľsku, Gogo a Gut vo Švajčiarsku, Min a Fin vo Fínsku, Bucho a Estica v Portugalsku, Helan a Halvan vo Švédsku a Nórsku, Stan a Pan v Dánsku, Stan a Bran v Rumunsku, Sisman a Zaif v Turecku, El Tikhin a El Roufain v Egypte, Xonapoe a Azsnoe v Grécku, Hashamen a Haraze v Izraeli či Stan a Ollie v Amerike, Laurel a Hardy u nás, diváci vedia, že tí dvaja ich obdaria svojráznym humorom.

Začalo to takto: Angličan Arthur Stanley Jefferson začínal kariéru kabaretného herca spolu s Charlie Chaplinom u Freda Karna ešte v rodnom Anglicku, presnejšie v Londýne. Táto skupina precestovala celé Anglicko a neskôr podnikla turné aj po Spojených štátoch. Pri druhej návšteve Ameriky roku 1912 sa nevrátili domov a skúšali šťastie tu. Arthur Stanley Jefferson založil v USA pantomimickú skupinu, zmenil si meno na Stan Laurel a cestoval s programom po krajine. Roku 1917 debutoval vo filme Orechy v máji /Nuts is May, 1917/ a odvtedy sa s filmovaním nerozlúčil, hoci sa naďalej venoval aj divadlu.
V rokoch 1923 – 25 ho angažoval slávny režisér svetového mena Hal Roach, muž, ktorý pomáhal nádejným hercom – emigrantom na svet aj groteskám komika Harolda Lloyda.

Stan Laurel nakrútil 25 krátkych filmov. Boli úspešné, a tak začal robiť, ako to bolo vtedy zvykom, filmy pod názvom Série Stana Laurela.
Hoci stál na začiatku sľubnej hereckej kariéry, väčšmi túžil režírovať a tvoriť vlastné filmy. Laurelov objemnejší kolega Oliver Hardy bol rodený Američan. S divadelnou ani filmovou múzou nemal nijaké skúsenosti, ak nepočítame detské vystúpenia, ktoré boli v tom čase módou. A predsa si v roku 1910 otvoril vlastné kino. Neskôr štatistoval v rôznych filmoch – sám udal, že ich bolo asi 500. Aj on sa dostal k Halovi Roachovi, kde stvárňoval predovšetkým podlé typy.
V roku 1926 Stan Laurel a Oliver Hardy prvýkrát spolu stáli pred kamerou. Zatiaľ nie ako dvojica, len ako protipól vtedajšej hviezdy – Jamesa Finlaysona. Keď Roachovo štúdio začalo dostávať listy od divákov s otázkou, kto sú tí dvaja vedľa Finlaysona, obratný Hal Roach na prelome rokov 1927 – 28 vytvoril sériu filmov s názvom Komédie Laurela a Hardyho.

Ich prvý veľký spoločný film bol Filip na návšteve /Putting Pants on Phillip, 1927/. Strýko Ollie v ňom učí svojho synovca Laurela správať sa. Spŕška gagov uchvátila divákov a nebolo pochýb, že sa začala éra nerozlučnej dvojice Laurela a Hardyho. Obaja sa od seba líšia nielen zovňajškom – Laurel menšej postavy, chudučký, v trochu voľnom obleku, a Hardy brucháč, s obtiahnutými šatami, ale predovšetkým charakterom! Laurel akoby nebol ani z našej planéty, nevie, čo je slušné, čo sa patrí, a ak sa aj niečo naučí, tak to uplatňuje s prehnanou dôkladnosťou.

Hardy naopak dokonale ovláda pravidlá slušnosti, vo všetkom vie chodiť, Laurelovi stále pripomína, ako sa má správať, aby bol človekom, ktorého si okolie váži, v každej chvíli má nejaký nápad, ako dať veci na správnu mieru. No takmer vždy sa udalosti obrátia proti nemu. Musí mať pri sebe Laurela, aby ukázal, aký je dobrý, slušný, skromný, ako každému praje iba to najlpešie, aj keď neraz musí za to draho zaplatiť. Laurel je naopak nešika, ktorého treba vodiť za ručičku, a čoho sa chytí, to sa určite skončí katastrofou. Napriek tomu nezostáva nikomu nič dlžný v dobrom ani v zlom, ibaže mu to trochu dlhšie trvá. Už ďalší film tejto dvojice Smotanová revolúcia /The Battle of the Century, 1927/ sa považuje za vzor grotesky. Reklama Roachovho štúdia uvádzala film ako Bitku storočia, pri ktorej sa spotrebovalo 4000 zákuskov, 50 litrov šľahačky, tona pečiva a jeden banán.

„Po tisícoch grotesiek,“ napísal neskôr významný americký spisovateľ Henry Miller, „po tortových bitkách Macka Sennetta, po tom, čo Charlie Chaplin vyčerpal zásobu trikov, po Roscoovi Arbucklovi, Haroldovi Lloydovi, Harrym Langdonovi, Busterovi Keatonovi prišlo majstrovské dielo všetkých festivalov bitiek so zákuskami. Podľa mojej mienky je to najväčší komický film, aký bol kedy nakrútený.“

Ľudia chodili i chodia na ďalšie a ďalšie filmy Laurela a Hardyho, pri ktorých padajú od smiechu zo sedadiel. Chechtavá choroba /Leave Em Laughing, 1928/, Laurel a Hardy stavajú dom /The Finishing Touch, 1928/, Prekliati muzikanti /1928/. Mimochodom, Prekliatych muzikantov označili siedmi francúzski odborníci  za ich najúspešnejší film. Komika tejto dvojice aj po rokoch pôsobí ako všeliek. Sú nezameniteľní, a aj keď mali rôznych nasledovateľov, nik svojím umením nedosiahol také výsledky ako oni. Kritici ich často nazývali aj fanatikmi ničenia, pretože nepoznali zábrany, ak sa im niečo alebo niekto postavil do cesty.
Prvý film tohto druhu je Stan a Oliver na výlete /1928/. Z pokojného výletu za dievčatami sa strhne nielen bitka vštkých proti všetkým, ale aj nezabudnuteľné ničenie áut. Je zaujímavé, že hoci komika Laurela a Hardyho stojí na gagoch podobne ako väčšina nemých grotesiek, nástup zvukového filmu sa ich nedotkol.
Stan Laurel roku 1959 povedal: „Podobne ako v nemých filmoch usilovali sme sa pôsobiť predovšetkým gestom a mimikou. Ak sa už muselo rozprávať, väčšinou sme to prenechávali niekomu inému. Používali sme zvuk predovšetkým na efekty. Po určitom čase sme mali zvukový film skutočne veľmi radi, pretože zdôrazňoval gagy.“

Laurel a Hardy vo filme Sťahujeme klavír (The Music box, 1932)
Laurel a Hardy vo filme Sťahujeme klavír (The Music box, 1932)

Niektoré filmy Laurel a Hardy nakrúcali v dvoch verziách – nemej i zvukovej, napríklad Malé nedorozumenie /Wrong Again, 1929/, iné zase v rôznych jazykových verziách. Nezabudnuteľný je ich film Sťahujeme klavír /The Music box, 1932/ – nespočetné množstvo komických situácií s klavírom, ktorý treba dopraviť po strmom schodišti do domu ako dar na narodeniny. Práve zaň 18.novembra 1932 dostali Oscara v kategórii krátke komédie.
Po roku 1953 nakrúcali Laurel a Hardy dlhometrážne filmy, ktoré však nie vždy boli také ucelené ako ich krátke filmy. Predsa však patria medzi to najlepšie, čo v tejto oblasti vzniklo. Spomeňme aspoň niektoré. Príbehy dvoch Američanov, ktorí pricestujú do Škótska, aby sa ujali dedičstva, zobrazili v jednom zo svojich najzábavnejších filmov Raz, dva, tri /Bonnie Scotland, 1935/.

V ďalších rokoch nakrútili dlhometrážne diela Milé príbuzenstvo /Our relations, 1936/, Na Divokom západe /Way out West, 1937/, Dubové palice /Block Heads, 1938/, ktoré kritika zaradila k vrcholom tohto obdobia. V predchádzajúcich filmoch, najmä v groteskách, vychádzali gagy z napätého vzťahu medzi Laurelom a Hardym, no počínajúc týmito dielami sa dvojica sprisahala proti všetkým ostatným. Spoznali, že priateľstvo je zárukou víťazstva.
Laurel a Hardy celkove nakrútili 19 dlhometrážnych filmov. Roku 1951 vznikol vo Francúzsku ich posledný film Laurel a Hardy zdedili ostrov /Atoll K, 1951/. V rokoch 1952 – 53 podnikli turné po európskych mestách a boli všade nadšene vítaní. Stan už sa potom sám pred filmovú kameru nikdy nevrátil. Krátko pred svojou smrťou vraj prehlásil: "Ak budete plakať na mojom pohrebe, už s vami nikdy neprehovorím!" Nové a nové generácie sa zoznamujú s umením Laurela a Hardyho zo zostrihov ich najlepších komédií, uvádzaných v kinách i v televízii. Stan Laurel, ktorý prežil svojho priateľa o osem rokov, dostal roku 1961 Oscara za „priekopnícku prácu v oblasti filmovej komédie“. Bola to pocta pre oboch! Slávny francúzsky mím Marcel Marceau sa vyjadril o nich, že to "boli veľkí učitelia modernej pantomímy."

Laurel a Hardy v roku 1956. Zdroj: TV arte
Laurel a Hardy v roku 1956. Zdroj: TV arte

Laurel a Hardy síce boli na pľaci i v súkromí blízki priatelia, ale žili si každý po svojom. Spoločenský Oliver hral golf, mal rád kone, bol to vyhlásený karbaník a nevydržal sedieť doma. Bol tiež milovníkom dobrého jedla a pitia a sám varil. Stan bol skôr samotár a najlepšie sa cítil na rybách. Lepila sa mu smola na päty nielen na striebornom plátne, ale aj v súkromí. Oženil sa päťkrát (s jednou zo svojich manželiek to skúsil dokonca dvakrát), dve jeho ženy boli Rusky. Usadil sa až v posledných rokoch po boku Idy Kitajevovej. Jeho syn zomrel krátko po narodení v roku 1930, z prvého manželstva mu zostala dcérka Lois. Po Hardyho smrti sa Stan zrútil a bol hospitalizovaný, takže sa nemohol ani zúčastniť pohrebu. Oliver Hardy se oženil trikrát, nemal deti, ale bol to vyslovene pohodový typ. Po prvom srdečnom infarkte na rady lekárov radikálne schudol o 70 kilogramov, ale jeho srdce túto zmenu dlho nevydržalo.

"Svet je plný Laurelov a Hardyov. Sledoval som ich ako chlapec v maminom hoteli. Vždycky sa medzi nimi našiel nemehlo, ktorý si myslel, že jemu sa nemôže nič stať, a chytrák, ktorý bol ešte hlúpejší než ten nemehlo. Akurát o tom nevedel." Oliver Hardy

Ich ďalšie úspešné filmy:
Plyn a vzduch /Gas and air, 1923/, Garáž /The Garrage, 1923/, Dvojčatá /Twins, 1925/, Dr. Pyckle and Mr. Pride /1925/, Polovičný muž /Half a Man, 1925/, Hollywood Revue /1929/, Dobrodružstvo v spiacom vagóne /Betrh Marks, 1929/, Spratci /Brats, 1930/, V nemocnici /Country Hospital, 1932/, Hracia skriňka /The Music Box, 1932/, Diablov brat /The Devil´s Brother, 1933/, Cestujeme do Honolulu /Sons of the Desert, 1933/, Dvaja popleti /Busy Bodies, 1933/, Na úteku /Going Bye-Bye!, 1934/, Záchrancovia rodinného krbu /The Fixer Uppers, 1935/, Laurel a Hardy v cudzineckej légii /The Flying Deuces, 1939/, Laurel a Hardy študujú /A Chump at Oxford, 1940/, Laurel a Hardy na mori /Saps at Sea, 1940/, Kanóni /Great Guns, 1941/, Čáry máry nebožtík /A- Haunting We Will Go, 1942/, Zmätkári /Jitterbugs, 1943/, Taneční majstri /The Dancing Masters, 1943/, Veľký tresk /The Big Noise, 1944/, Torreadori /Bulfighter, 1945/.

Zdroj:  MovieMania.sk Foto © Wikipedia

Súvisiace články