40 mm zúrivosti (Balls of Fury)
Randy Daytona (Dan Fogler) bol kedysi pingpongovou hviezdou. Dnes sa poneviera po treťotriednych estrádach, kde sa za bagateľ strápňuje v roli pódiového pajáca. Jeho začínajúcu kariéru zbabral nešťastný olympijský turnaj, ktorý z neho spravil doživotného „losera“. Po devätnástich rokoch útrap sa Randymu rysuje šanca na návrat. Za jeho vzkriesením stojí všemožná FBI, ktorá sa snaží Randyho vrodený talent využiť na dolapenie nebezpečného zločinca Fenga (Christopher Walken), ktorý vedie protizákonnú pingpongovú mafiu. Hlavnou zbraňou spravodlivosti je pingpongová raketa a 40 milimetrová loptička, ktorá dokáže človeka nepríčetne rozčúliť. Slepý pingpongový mág, Majster Wong (James Hong), si Randyho berie pod svoje ochranné krídla, aby ho pripravil na Fengov stolnotenisový turnaj vyšperkovaný silnou dávkou exkluzívnosti.
Ben Garant je zatiaľ pomerne neskúseným režisérom. Po Policajtoch z Rena je 40 mm zúrivosti iba jeho druhým celovečerným filmom. Ide o bláznivú komédiu plnú parodických a satirických vtipov. Účel filmovej jednohubky na večer vypnutých mozgov spĺňa 40 mm zúrivosti bez problémov. Občas dokáže dokonca i prekvapiť, najmä vzhľadom na možnosti scenára, ktoré so sebou prináša originálny námet pingpongového podsvetia.
V prípade komédií je dôležité, ako sa dokážu vysporiadať s udržaním úrovne načatého humoru. 40 mm zúrivosti je filmom dvoch kontrastov. Konverzačný humor spojený napr. s exotikou čínskeho jazyka a písma, ako i satira FBI, tu fungujú obstojne. Naopak, zbytočné gagy na miestach, kde by bolo vtipnejšie čosi povedať ako urobiť, celkový dobrý dojem pochovávajú. Ak si k tomu pridáme i popieranie fyzikálnych zákonitostí, ktoré sa odzrkadľuje v každom pingpongovom zápase mimo klasického stola, o priemernosti 40 milimetrov zúrivosti môžeme hovoriť s odretými ušami.
Ako to už v súčasných priamočiarych komédiách býva, zo začiatku vyzerá všetko veľmi nádejne. Citlivé pridávanie gagov, nadnesené a originálne dialógy (apostrofy na náhrobnom kameni), vzájomná konfrontácia nízkeho a vysokého (využívanie veľkolepej symfonickej hudby pri pingpongovom zápase), či prostredie netolerantnej čínskej štvrte (a jej pekelný drak), sú zárukou sympatickej zábavy. Divákov k plátnu pripútajú pedagogické prístupy Majstra Wonga, sladké pohľady jeho krásnej dcéry a mierne neurotický agent Rodriquez. Postupom času sa však fóriky napozerajú a bublina spľasne, keďže opakovaný vtip je spravidla zlý vtip (slepý Wong).
Záverečný „turnaj o všetko“ je sínusoidou elegantných a trápnych filmárskych momentov. Pingpongové zápasy si tu naďalej uchovávajú svoju nadnesenosť. Figuratívne postavy sa stávajú doslova zápasníkmi, medzi ktorými najviac vyniká ukričaný a drsný Nemec Karl Wolfschtagg. Zápasy sú nasnímané svižne (spomalené zábery, dramatizujúce pozastavenie času), no v istom momente sa ani oni neubránia nelogickosti (kde sa vzali tie siamské dvojčatá???). Ako nový element filmu tu však jednoznačne víťazí Christopher Walken, ktorý nás v úlohe krutého Fenga obdarúva svojou extravaganciou a ironickými poznámkami. Škoda, že všetku snahu tvorcov potopilo záverečné absurdné zobrazenie pravidiel pingpongu, a zaradenie niektorých scén, ktoré si prijateľným slovníkom dovolím označiť za zbytočné („sexi spoločníčky“) a prehnané (elektrický pingpong).
Napriek všetkým žánrovým neduhom a logickým chybám je 40 mm zúrivosti vcelku zábavnou komédiou. Na nič svetoborné sa síce nezmohla, no žiadne vyššie ambície ani nereprezentuje. Našťastie.
