„Ošklivec“ Steve Buscemi – Hviezda nezávislých filmov

12.12.2005|Stano Hudák|
„Ošklivec“ Steve Buscemi – Hviezda nezávislých filmov

Ak má filmový divák pocit, že Steve Buscemi patrí medzi známe tváre amerického filmu, celkom iste sa nemýli. No ak sa ho bude snažiť hľadať medzi hollywoodskou smotánkou, alebo bude hľadať bombastické upútavky na jeho filmy a čudovať sa, prečo o ňom dlho nepočuť, tak ide o pátranie nesprávnym smerom.

Jeden z najviac  osobitných hercov 90. rokov Steve Buscemi je totiž neprekonateľný vo svojej schopnosti presadiť sa paradoxne nie v Hollywoode, ale vo svete nezávislého filmu a pohybovať sa v ňom s takou charizmou. Hoci ako herec je veľmi aktívny už od konca 80. rokov, bol prakticky neznámy, až kým ho kultový režisér Quentin Tarantino obsadil do úlohy Mr. Ružového vo filme Reservoir Dogs ( Gauneri, 1992 ), po ktorom sa stal známym väčšine divákov. Buscemiho ďalšie pamätné role zahrňujú postavy Rockhounda v Armageddone, Donnyho v Big Lebowski, Carla Showaltera vo Fargu, a hlas Randalla v Monsters, Inc.. Hoci je to obvykle herec vo vedľajšej úlohe, pre film často býva kvôli svojmu veľkému charizmatickému efektu na filmovom plátne nenahraditeľný – ako „ošklivec“ s hrivou riedkych mastných vlasov, večne sa škľabiaci krivými zubami, a s bledou tvárou a vyvalenými očami – funguje v dobe hollywoodskych kasových trhákov a zidealizovaných hrdinov s tvárou manekýna ako živá pripomienka toho ako vyzerajú skutoční reálni ľudia.

Steve Buscemi na filmovom plátne najčastejšie stvárňuje neurotické a paranoidné charaktery. Režisér Quentin Tarantino používá Buscemiho niekedy dokonca v epizódnej úlohe, ktorá však nesmie chýbať v takmer všetkých jeho filmoch. Buscemi sa tiež často objavuje vo filmoch režisérov bratov Coenovcov, kde obvykle počas deja filmu zomiera neočakávaným, strašným a neobvyklým spôsobom (takým ako výstrel brokovnicou do tváre, alebo srdcový infarkt behom pästného súboja).


Steve Buscemi

Narodil sa 13. decembra 1957 v New Yorku - v štvrti Brooklyn v rodine pracovníka newyorskej kanalizácie. Jeho matka bola Američanka írskeho pôvodu. Buscemi ale vyrastal v inej mestskej štvrti - vo Valley Stream na Long Islande.

Napriek svojej štíhlej postave viac než v učení vynikal Steve v atletike, zápasení, a vo futbale.

Už v poslednom ročníku strednej školy zatúžil po hereckej kariére. Presťahoval sa na Newyorsky Manhattan a začal študovať herectvo v Lee Strasberg Theatre Institute.

Po absolvovaní štúdia nemal Steve mnoho skúsenosti ako sa má ako neznámy herec bez protekcie a známosti presadiť v praxi. Štyri roky pracoval v r. 1980-84 cez deň ako strážca a požiarnik v okrsku Little Italy s posádkou požiarneho vozu č.15. No kým čakal až sa jeho meno ako požiarnika dostane na zoznam, jazdil s kamiónom zmrzliny a pracoval ako návrhár nábytku. Po večeroch potom vystupoval ako komik v nočných kluboch ale nakoniec si uvedomil, že by chcel viac hrať dramatickú divadelnú tvorbu. S priateľom Markom Boonom Jr., začínajúcim hercom a scenáristom, písal jednoaktové hry, v ktorých hral hlavné úlohy na mimobroadwayských scénach. Hral v mnohých hrách Johna Jesuruna a krátko pôsobil v divadelnom súbore Wooster Group.

Prvé skúsenosti pred filmovou kamerou od svojho debutu v r. 1984 zbieral v nepríliš vydarených filmoch nezávislých režisérov. Nakoniec si jeho talent všimol režisér Bill Sherwood a zveril mu prvú väčšiu úlohu homosexuálneho rockového speváka Nicka, umierajúceho na AIDS, v milostnej komédii Parting Glances ( Pohľady na rozlúčku, 1986 ) ( r. B. Sherwood ). Tento film mal veľmi priaznivé kritiky v kategórii nezávislý a nízkorozpočtový film, a predstavoval dôležitý míľnik v Buscemiho kariére ako uznávaného a nezávislého herca.  Ešte toho istého roku si zahral významnú postavu opakovane sa vracajucého sériového vraha v TV seriáli L: A: Law ( Právo v Los Angeles, 1986 ) Neskôr sa začal pravidelne vo vedľajších úlohách objavovať vo filmoch ako napr. New York Stories ( Príbehy z New Yorku, 1989 ) – tri filmové poviedky v réžii Martina Scorseseho, Francisa Forda Coppolu a Woodyho Allena. Alebo Mystery Train ( Tajomný vlak, 1989 ) - tri poviedky režírované Jimom Jarmuschom , kde sa Buscemi objavil vo svojej typickej drobnej úlohe outsidera.

Postupne bol Steve Buscemi obsadzovaný i renomovanými režisérmi ( M. Scorsese, J. Ivory, R. Benton ). Zahral si výraznú epizódnu úlohu lovca bizónov v miniseriáli Osamelá holubica, hosťoval tiež v TV seriáloch Miami Vice, The Equalizer, L.A. Law (Právo v Los Angeles), Mad About You ( Som do teba blázon, 1992 ) Monsters ( Príšery ), Tales from to Crypt ( Príbehy zo záhrobia ,1989 ) a The Adventures of Pete and Pete ( Dobrodružstvo Petea a Petea, 1993 ).

Najväčšieho úspechu však dosiahol zásluhou významných režisérov nezávislých filmov, v ktorých dielach najčastejšie predstavoval temné charaktery mužov mimo zákona s vyvalenými očami: ako napr. postrelený holič Charlie v poslednej poviedke z ľahko surrealistickej tragikomédie Mystery Train ( Tajomný vlak, 1989 ) - réžia Jim Jarmusch, Alebo bossov zabijak Mink v retrogangsterke s prvkami čierneho humoru Miller´s crossing ( Millerova križovatka, 1990 ) – réžia Joel Coen.

Najväčšiu pozornosť však vzbudil Steve Buscemi svojou postavou, kvôli ktorej už natrvalo vstúpil do diváckeho povedomia – ako najomný zabijak Pan Ružový (Mr. Pink) v Gangsterke Reservoir Dogs – čo voľne by sa dalo preložiť ako Jazerní psi, no v našej distribúcii je film uvedený pod názvom Gauneri ( 1992 )- réžia Quentin Tarantino. Ide tu o skvelú, menej známu kultovú gangsterku , ktorá je neprávom zatienená mladším Tarantinovym dielom - Pulp Fiction. Príbeh hovorí o tom ako Joe (Lawrence Tierney) najal partu zabijakov, vidiac v nich tých správnych ľudí pre tento kšeft. Zakázal im hovoriť medzi sebou o súkromných veciach. Dokonca ani nepoznajú svoje pravé mená. Všetko prebiehalo v poriadku, no stalo sa niečo, s čím nikto nerátal - polícia bola na mieste okamžite, ako by o akcii vedela vopred. Niektorí z nich to odniesli, iní sa rozutekali. Pán Oranžový (Mr. Orange) (Tim Roth) je po tom všetkom vážne ranený a pán Biely (Mr. White) (Harvey Keitel) ho nehodlá nechať zomrieť. Keďže nemocnica neprichádza do úvahy, odvezie pána Oranžového do jedného opusteného skladiska a snaží sa ho udržať pri živote, kým nepríde pomoc - Joe. Čoskoro sa k nim pridá pán Ružový (Mr. Pink) (Steve Buscemi) a spolu s pánom Bielym sa pokúšajú prísť celej veci na koreň. A keď vylúčia možnosť, že náhodou práve išla okolo policajná hliadka, existuje len jedno vysvetlenie - zrada. Niekto z nich informoval políciu. Ale kto? To posledné, čo teraz potrebujú, sú pochybnosti a hádky, ale v takejto situácií sa im vyhnúť nedá. Atmosféra začína hustnúť a každý toho začína mať po krk...


Steve Buscemi (vľavo) na tlačovej konferencii k TV seriálu Sopranovci (Foto: msn.com)

Steve Buscemi ako inak, nesmel už chýbať v epizódnej úlohe v ďalšej kultovej gangsterke Quentina Tarantina Pulp Fiction ( Historky z podsvetia, 1994 ) - tri na prvý pohľad nesúvisiace historky z krvavého podsvetia tvoriace jeden príbeh plný štylizovaného komixového násilia, drog, dnes už kultových dialógov a hlavne absurdných situácií a nečakaných dejových zvratov. Postmoderná analýza zvráteného života zločincov, Božej vôle, vyrovnávania si účtov, zožala obrovský celosvetový úspech ako medzi divákmi, tak aj u kritiky. Za najkultovejší film 90. rokov si režisér a scenárista Quentin Tarantino (zo 7 nominácií) odniesol Oscara za najlepší scenár .

Ďalšou pôsobivou postavou v podaní Steva Buscemiho je neurotický nájomný zabijak Carl Showalter v čiernej kriminálnej komédii podľa skutočnej udalosti z Minnesoty Fargo ( 1996 ) - réžia J. Coen. Skvelý nezávislý film, ktorý uznáva aj Hollywood - získal 5 nominácii a 2 Oscarov ( najlepšia herečka – Frances Mac Dormandová, najlepší scenár ).

Celkom odlišný typ hrdinu - vystresovaného režiséra Nicka Revea, ktorému sa vďaka najrôznejším pohromám nedarí nakrútiť nízkorozpočtový film, vytvoril v komédii Living in Oblivion ( Život v poblúznení, 1995 ).

V druhej polovici 90. rokov Steve Buscemiho už začal brať vážne aj Hollywood ako predstaviteľa výrazných vedľajších postáv – ako parťak Kurta Russela v akčnom sci-fi filme z väznice budúcnosti: Escape from L. A. ( Útek z L. A., 1996 ), Con Air ( 1997 ) - kde hlavne spolu s Johnom Malkovichom vytvorili najvydarenejšie hrozivé postavy psychopatov a masových vrahov zo zločineckej skupiny, ktorú treba letecky dopraviť do väznice, ale ktorej sa podarí uniesť lietadlo, alebo vo sci-fi dráme Armageddon ( 1998 ) , kde stvárnil jedného z partie takzvaných  „kozmonautov“, ktorých úlohou je pod vedením Bruce Willisa, zachrániť Zem od hroziacej vesmírnej katastrofy.

Ale Steve Buscemi i naďalej uprednostňoval nezávislú tvorbu, stal sa známy tým, že sa nebojí účinkovať ako hviezda vo filme neznámych začínajúcich filmárov, a čiastočne tiež  vďaka nemu sa dnes stali známe mená režisérov ako Quentin Tarantino, bratia Cohenovci, alebo Robert Rodriquez.

Hral tiež v krátkych filmoch Coffee and Cigarettes ( Káva a cigarety, 2003 ) - réžia Jim Jarmusch, ktorého recenziu môžete nájsť tu a Black Kites ( Čierni draci, 1996 ) - réžia Jo Andresová.

Steve Buscemi sa ako režisér tiež postavil na druhú stranu kamery. Vo vlastnej produkcii natočil krátky autorsky film What Happened to Pete ( Čo sa stalo s Petem, 1992 ) a režíroval niekoľko reklamných spotov ( Nike, Ženská národná basketbalová asociácia ), a epizódy TV seriálu Homicide: Life on the Street ( Vražda: Život na ulici, 1993 ) pre TV kanál NBC a Oz ( 1997 ) pre TV kanál HBO a v r. 1999 režíroval aj jednu epizódu TV seriálu The Sopranos ( Sopranovci ), kde sa objavil v malej úlohe.

Na MFF v Cannes 1996 bol poprve verejne uvedený jeho celovečerný režijný debut Trees Lounge ( Môj najmilší bar, 1996 ) inšpirovaný jeho vlastnými zážitkami - smutná komédia z prostredia newyorskej robotníckej triedy, v ktorej si pre seba ponechal hlavnú hereckú úlohu tridsaťročného figliara, alkoholika a prepusteného automechanika Tommyho.

Po ňom nasledovala väzenská dráma podľa románu Edwarda Bunkera Animal Factory ( Väznica, 2000 )- príbeh o tom, že vyfasovať jedenásť rokov naostro za dealerstvo marihuany - to je poriadna noční mora. Ibaže keď Ron (Edward Furlong) prvýkrát vstúpil do svojej cely, pochopil, že naozajstný malér iba začína. Jeho spolubvajúci (Mickey Rourke) je populárne väzenské "dievča" a Ron onedlho zistí, že i jeho mladá koža je pre vyhladnutých kriminálnikov veľkým lákadlom. Našťastie vzbudí Ron záujem miestnej autority Earla Copana (Willem Dafoe), väzňa, ktorý strávil za mrežami viac času než na slobode. Pre Earla sa Ron stane náhradou za všetko, čo nikdy nemal - rodinu, priateľa, syna - a na oplátku mladík získa ochranu i zasvätenie do neľútostných pravidiel sveta "vnútri". I Earl má ale svojich nepriateľov a atmosféra vo väznici začína hustnúť.
Film vznikol podľa románu známeho scenáristu Edwarda Bunkera (NA SLOBODE s Dustinom Hoffmanon), ktorý si predtým odsedel vo väzení mnoho rokov.   


Steve Buscemi s manželkou Jo Andresovou (Foto: Jim Spellman, wireimage.com)

V roku 2001 sa v živote Steva Buscemiho odohrali dve nemilé udalosti: Najprv v apríli 2001 spolu s hercom Vincom Vaughnom sa nešťastnou náhodou zaplietli do krčmovej bitky, z ktorej si Buscemi odniesol na pamiatku veľkú jazvu na líci po rane nožom. Vo filmoch ju ale za hrubou vrstvou líčidiel neuvidíme. Potom zasa 11. septembra 2001 teroristi zaútočili na jeho rodný New York, a tak po zrútení mrakodrapov Svetového obchodného centra ( WTC ) sa Buscemi prihlásil späť ako dobrovoľník do svojej bývalej hasičskej jednotky, a v anonymite bez televíznych kamier pracoval 12 hodín denne na záchrane obetí. Ešte aj dnes je trvalo evidovaný ako hasič – dobrovoľník.

Steve Buscemi je od r. 1987 ženatý s režisérkou nezávislých filmov, herečkou a choreografkou Jo Andresovou s ktorou majú od r. 1991 syna Luciena. Jeho Brat Michael Buscemi je tiež hercom.

Zdroj:  MovieMania

Odporúčané články