Jánošík. Pravdivá história

6.9.2009|Zuzana Kožaková|
Jánošík. Pravdivá história V piatok 4. septembra 2009 bratislavským Auparkom nasiakla pravá Hollywoodska atmosféra. Do kín totiž po 7 rokoch dokončovania zavítal dlho očakávaný veľkofilm režisérok Agnieszki Holland a jej dcéry Kasii Adamik, príbeh o nesmrteľnom zbojníkovi, hrdinovi prostých ľudí, film Jánošík.Pravdivá história. Pred bratislavským kinom Palace Cinemas sa rozprestrel jasnočervený koberec, po ktorom prešlo nespočet novinárov, fotografov, celebrít a dokonca i obyčajní ľudia ako ja si mohli dopriať tú poctu a prejsť sa po červenom koberci. Hostesky odeté v krásnych dobových kostýmoch privítali každého hosťa VIP premiéry pravou slovenskou a Jánošíkom obľúbenou slivovicou. Tekutý sveter dokázal zahriať aj niektorých sporo odetých hostí, keď z neba na zem dopadli prvé dažďové kvapky. Nebo sa rozplakalo nad smutným osudom neskrotného zbojníka, ktorý prepadol všetky kinosály kina Palace Cinemas.

Juraj Jánošík. Meno, ktoré sa skloňuje hádam vo všetkých pádoch označujúcich silu, odvahu, láskavé a dobrotivé srdce a neskrotnú dušu bažiacu po slobode. Píše sa rok 1711 a mladý Juraj Jánošík (Václav Jiráček) odchádza s úsmevom na perách z cárskej armády. Stretá zbojníka Tomáša Uhorčíka (Ivan Martinka), ktorého láka myšlienka, že z Jura urobí najlepšieho zo všetkých zbojníkov. Po zrade milovanej Aničky(Táňa Pauhofová) Juro zabudne na predstavu, že sa stane valachom a vrhne sa do náručia slovenských veľhôr ako nový kapitán Uhorčíkovej družiny. Ale aj v dobách, keď prísaha ešte niečo znamenala, sa našiel zradca. Judáš, ktorý poslal Jánošíka na smrť. Šľachtu dožadujúcu sa spravodlivosti za prepady, pri ktorých za Jánošíkovho pričinenia prišli o niekoľko mešcov plných grošov, potešila správa o Jánošíkovom dolapení a poprave. No netušili, že sa aj z prostého chlapca akým bol aj Juro Jánošík stane legenda a legendy predsa nikdy nezomierajú.....

Jánošík. Pravdivá história (2009)

Legenda o zbojníkovi, ktorý bohatým bral a chudobným dával prežila dodnes a inšpirovala scenáristku Evu Borušovičovú k napísaniu scenára. Siahla po dokumentoch a archívoch, aby nám odhalila pravdu o tomto charizmatickom mladíkovi, ktorý dokázal očariť nejednu dievčinu. Poďme však k samotnému filmu. Po záverečných titulkoch sa sálou rozliehali rôzne názory a pocity. Jedni boli zaujatí a prekvapení, iní zasa znechutení a sklamaní. Bohužiaľ, tých sklamaných tvárí bolo vidieť viac. Najviac mi utkvela poznámka, ktorou jedna pani počastovala dielo poľských režisérok: „ Vydržať tam sedieť do konca bolo ako záver filmu Umučenie Krista,“ posťažovala sa nahlas, keď pobúrená filmom opúšťala kinosálu. Prečo mi, ale jej poznámka nevohnala do tváre hnev? Pretože s ňou, bohužiaľ, musím súhlasiť. Film sa síce vyznačoval perfektnou prácou kamery, ktorú si vzal do parády Martin Štrba, prekrásnou výpravou po slovenských i poľských horách a pripomenul nám pravé slovenské tradície, ktoré upadli do zabudnutia, ale v jeho deji chýbala iskra, ktorá by zapálila plameň túžby po poznaní.

Niekoľkokrát som sa musela presvedčiť, či pani vedľa mňa nezaspala. Časté zívnutia som považovala za následok dlhej cesty do Bratislavy, ale asi po 12 zívnutiach som si musela pripustiť, že film, ktorý sledujem už hodinu je absolútne nepochopiteľný a nezáživný. Sex je prirodzenou súčasťou života a film je očividne zástancom tohto názoru, pretože o milostné scény núdza rozhodne nebola. Zasa niektoré scény, ako napríklad záverečná scéna, v ktorej vešajú Jánošíka na hák, patria k tím detailnejším a sú vskutku len pre silné žalúdky. Preskok zo zimy na jar a len o päť minút nato postrehneme meter vysokú snehovú prikrývku, nás pekne vyvedie z miery a ani krásna hudba, ktorou film disponoval, či veľmi dojímavý skon statočného Juraja Jánošíka Vám to nedokáže vynahradiť.

Jánošík. Pravdivá história (2009)

Václav Jiráček. Čech, ktorý dostal tú česť a zahral si najslávnejšieho slovenského zbojníka, mi priam učaroval. Krásne odviedol svoju prácu a Juraj Jánošík v jeho podaní nebol nikdy taký živý. Charizma, ktorou očaril aj samotné režisérky ho vyniesla na vrchol, keď energicky a precítene vyjadroval pocity samotného Jánošíka. S valaškou to šlo aj Ivanovi Martinkovi, ktorý čoby Tomáš Uhorčík verne stál po boku kamaráta Jura Jánošíka. Dve nádherne napísané postavy odohraté s veľkou precíznosťou boli pre mňa jedinou útechou. Tlieskam Vám, chlapci a úctivo sa klaniam. Táňa Pauhofová ako nesmelá Anička, ktorá zlomila srdce samotnému Jánošíkovi, pôsobila všedne a nepútavo, a preto vďaka bohu za to, že sa na plátne objavila len na pár minút. Marián Labuda. Herec, ktorého meno ste mohli vidieť pri každom plagáte či v ukážkach k filmu Jánošík strávil na plátne v úlohe grófa ešte menej času ako Pauhofová a Jánošíkovu osudovú lásku Barboru si zahrala americká herečka Sarah Zoe Canner, ktorá si pri slávnostnej recepcii uzurpovala miesto pred fotoaparátmi len pre seba.

S určitosťou viem, že film Jánošík.Pravdivá história aj napriek svojej očividnej a prekvapivej nedokonalosti ( keď vezmeme do úvahy sedem rokov prípravy filmu) neupadne na nemilosť, hlavne vďaka skvelej reklamnej kampani, ktorá by určite zahanbila aj tú pre Jakubiskovu Bathory. Aj v tejto chvíli mnou lomcuje obrovské sklamanie a ľútosť, ale je len na Vás, či sa pozriete pravde do očí , alebo sa necháte obalamutiť vskutku kvalitnou reklamou, ktorá Vám zastiera pohľad a maže Vám med okolo huby.

VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  MovieMania.sk Foto © Bioscop

Odporúčané články

Priatelia (Friends)

Priatelia (Friends)

Keď sa v roku 1994 stretla trojica Bright, Crane a Kauffmanová vytvorili jeden z najúspešnejších seriálov aké sme mali možnosť vidieť. V...