Ginger Rogersová - Astairova tanečnica
(16.7.1911, Independence, Missouri, USA - 25.4.1995, Rancho Mirage, Kalifornia, USA) Ginger Rogersová bola americká herečka, legendárna tanečnica a stepárka. Svojou matkou bola vychovaná ako konzervatívna republikánka. Lela Owens McMathová Rogersová bola vedeckou pracovníčkou, novinárkou, scenáristkou a filmovou producentkou. Bola to veľmi emancipovaná žena a mala celý život na Ginger Rogersovú neuveriteľný, až zhubný vplyv. Dcéra sa jej podriaďovala takmer vo všetkom, a možno preto žiadne z manželstiev Rogersovej nevydržalo dlho. Ako Virgínia Katherine McMathová bola dcérou Eddinsa Mcmatha škótskeho pôvodu a Lely Owensovej Mcmathovej z waleského pôvodu. Jej matka sa odsťahovala od manžela hneď po narodení Ginger. Matka a dcéra sa rozhodli žiť v rodine Waltera Owensa v blízkosti mesta Kansas. Jej rodičia sa nakoniec rozviedli, pán Rogers zostal u ich prarodičov Waltera a Saphrona Owensovcov, zatiaľčo jej matka písala scenáre dva roky v Hollywoode. Práve niekoľko bratrancov pána Rogersa jej skrátili krstné meno Virgínia na Ginger. Jej matka sa znovu vydala za Johna Logana Rogersa, keď mala Ginger deväť rokov. Ginger si vzala meno Rogersa, aj keď nebola nikdy legálne adoptovaná. Ako dospievajúca Ginger myslela na štúdium, ale matka ju presvedčila na Hollywood a divadlo.. Po boku matky a na krídlach majestátneho divadla, Ginger začala spievať a tancovať spoločne s umelcami na javisku. Ginger Rogersová svoju kariéru začínala v sérii krátkometrážnych filmov, nakrútených v roku 1929 - Noc v spálni, Deň mužských záležitostí a Miláčikovia školského areálu. Jej kariéra zábavy bola zrodená v jednu noc, keď vaudeville Eddiea Foyea (Bob Hope hral Foyea v snímke Sedem malých Foyeovcov) potrebovali rýchly záskok. Ona pod vedením matky sa prihlásila a vyhrala charlestonský zápas a potom vyrazila na cestu estrády. V tomto čase sa jej matka rozviedla s Johnom Rogersom, ale Ginger si nechala jeho priezvisko. Ako 19-ročná Ginger sa cez noc stala hviezdou vďaka snímke Bláznivé dievča Georgea a Iry Gershwinovcov. V 1930 Ginger podpísala zmluvu pre Paramount na sedem filmov ročne, ktoré sa ukázali ako bezvýznamné. Až v roku 1933 sa jej tanečný a spevácky talent zvýraznil v kultovej snímke 42. ulica (42.nd Street, 1933) v spoločnosti Warner Brothers. Je to klasický príbeh o tom, ako sa na začiatku 30.rokov dostal na javisko jeden broadwayský muzikál. Neskôr po konkurze usporiadanom pre Freda Astaira, ktorý hľadal partnerku za svoju nesmierne talentovanú sestru Adele, nakrútila Ginger film Letíme do Ria (Flying Down to Rio, 1933), zatiaľ obaja len v menších úlohách, kde si prvýkrát spoločne zahrali po boku slávnej Dolores del Rio a Randolpha Scotta. Pre štúdio RKO si Fred Astaire a Ginger Rogersová v rokoch 1934 až 1939 nakrútili osem muzikálových komédií, ktoré by sme charakterizovali ako mierne naivné, so zameniteľnými zápletkami, bombastické kulisy, výborné piesne, a úplne strhujúce choreografie Hermesa Pana, ktoré umožňovali, aby sa aktéri tancom vzájomne perfektne doplňovali, drali k maximálnym výkonom, zvádzali a provokovali divákov svojím umením ako napríklad vo filme Vzdušné zámky (Carefree, 1938). Najdokonalejším bol tento pár samozrejme vo filmoch: Páni v cylindroch (Top Hat, 1935) a Svet valčíkov (Swing Time, 1936). Kritici Croce a Mueller považovali Ginger Rogersovú v spojení s Astairom ako najjemnejší tanečný pár, hlavne kvôli jej schopnostiam skombinovať tanečné zručnosti, prirodzenú krásu a výnimočné schopnosti ako dramatická a komediálna herečka. Fred Astaire ako jedinečný vynikajúci tanečník by bez prítomnosti partnerky Ginger nebol tak klasicky krásny a príťažlivý. Výsledná pieseň a partnerské tance si užili jedinečnej dôvery v očiach publika, ako neokresane vyjadrovala Katharine Hepburnová: “ona dáva jemu sex, on má jej hodinu.” V roku 1986, krátko pred smrťou Freda Astaira, poznamenal: “všetky dievčatá, čo somnou tancovali s myšlienkou ako profesionálny tanečník, že ony mohli robiť to, čo si predstavujem, ale samozrejme nechceli. Tak ony vždy kričali. Všetky okrem Ginger. Nie nie, Ginger nikdy nekričala”. Ginger sa veľmi neprejavovala ctižiadostivosťou ako tanečnica, ju viac zaujímalo správne oblečenie a účesy k postavám, aby mohla lepšie tancovať. Niektorí kritici tiež poukázali na málo príležitostí, ako v snímke Nie je to krásny deň (1935), kde jej tanec bol podpriemerným. John Mueller predstavuje schopnosti Ginger Rogersovej takto: “Rogersová bola význačná medzi Astaireovými partnerkami nie pretože ona bola nadriadená voči iným ako tanečnica, ale pretože bola zručná, intuitívna herečka. Bola dosť opatrná si uvedomiť, že hranie sa nezastavilo, aj keď tancovanie pokračovalo... Dôvod prečo tak mnoho žien túžilo o tancovaní s Fredom Astaireom, je preto, že práve Ginger Rogersová sprostredkovala dojem, že tancovanie s ním je najnapínavejší zážitok”.
Napriek súkromným rozporom tvorili Fred Astaire a Ginger Rogersová skvele sa doplňujúcu dvojicu. Koniec ich spolupráce bol ale nevyhnutý. Ginger mala ambície dokázať, že nielen vie tancovať, ale aj hrať. Snímka Život v tanci (The Story of Vernon and Irene Castle, 1939) ich partnerstvo ukončila. V roku 1940 už Ginger Rogersova získala Oscara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe vo filme Slečna Kitty (Kitty Foyle: The Natural History of a Woman, 1940) Nasledovali ďalšie filmy bola Matka slobodného mládenca (Bachelor mother, 1939) s Davidom Nivenom, Zuzanka v problémoch (The Major and the Minor, 1942) a výborný poviedkový film Historky z metropoly (Tales of Manhattan, 1942), Dáma v čiernom (Lady in the Dark, 1944), Once Upon a Honeymoon (1942), Roxie Hartová (Roxie Hart, 1942) a ďalšie. Všetky tieto tituly hrala Ginger Rogersová po boku známych a populárnych mužských hollywoodskych hviezd tej doby - James Stewart, Cary Grant, Henry Fonda, Charles Boyer, Ray Milland, Gary Cooper a ďalší. Ona si naozaj vychutnala značný úspech do roku 1940 v spoločnosti RKO. Na konci tejto dekády jej kariéra vo filme bola na pokleseu. Arthur Freed ju zmieril s Fredom Astaireom pre jeden posledný spoločný film Barkleys Broadway (1949), ktorý bol veľmi úspešný, ale nedokázal oživiť Rogersovú s Astairom. Celkove sa objavila takmer v 73 filmoch. Poslednými filmami boli Harlow (1965) a Popoluška (Cinderella, 1965). V neskoršom živote Rogersová zostala v dobrom vzťahu s Astaireom, ona predstavila Astiarovi špeciálnu cenu Akadémie Oscara v roku 1951 a oni sa spojili v roku 1965 ako moderátorské duo pri udeľovaní cien Oscarov. Jedna organizácia Kennedy Center ctil Ginger Rogersovú v decembri 1992 udalosť, ktorý bol vykázaný na žiadosť týkajúce sa Astairovho majetku, s ktorým televízna spoločnosť CBS musela vyhovieť: odstrániť všetky tanečné klipy Freda Astairea s Ginger Rogersovou z vysielania. Prvý sobáš Rogersovej bol s kolegom, tanečníkom Eddym J. Culpepperom (1929 - 1931). Potom sa v roku 1934 opäť vydala. Jej druhým manželom bol bisexuálny herec Lew Ayres (o jeho tajnom živote sa dozviete v knihe Darwina Pottera s názvom Hollywood bez masky). Žili spolu krátko a rozviedli sa v roku 1941. V roku 1943 si Ginger vzala Jacka Briggesa námorného kapitána. Zase sa rozvedli v roku 1949. V roku 1953 sa vydala po štvrtýkrát za právnika o 16 rokov mladšieho muža Jacquesa Bergeraca, ktorý sa jej pričinením stal hercom a manažérom kozmetickej spoločnosti. Rozviedli sa v roku 1957 a on sa hneď oženil znovu s herečkou Dorothy Maloneovou. Ginger si v roku 1961 vybrala v poradí už piateho muža, riaditeľa a producenta Williama Marshalla. Po niekoľkotýždennom spolužití sa aj toto manželstvo rozpadlo. Ginger vystupovala na dobročinných koncertoch a často sa zúčastňovala zaujímavých umeleckých akcií. Po Ginger je pomenované divadlo v Medforde v štáte Oregon. Dlhé roky boli Ginger s filmovou hviezdou Lucille Ballovou dobrými kamarátkami až do smrti Lucille Ballovej v roku 1989 vo veku 77 rokov. Lucille veľmi nezaujímali politické názory Ginger, ale predsa si Lucille užila jej spoločnosť. Zase ďalšia kamarátka Bette Davisová, ktorá bola opakom Ginger, demokratka, ale nerozdelil ich názor, nazývala ju “moralistkou” a pekne si užívala spoločnosť Ginger. Zaujímavosťou je, že Ginger Rogersová bola sesternicou hollywoodskej bohyne Rity Hayworthovej. Ginger Rogersová zomrela na komplikovanú cukrovku dňa 25. apríla 1995 vo veku 83 rokov a je pochovaná blízko svojho tanečného a umeleckého partnera Freda Astaira v Oakwoode v Chatsworthe v Kalifornii. Filmografia slávnej Ginger Rogersovej: Mládenec z Manhattanu (Young Man of Manhattan, 1930), Vysoká kráľovná (Queen High, 1930), Česť medzi milovníkmi (Honor Among Lovers, 1931), Loď samovrážd (Suicide Fleet, 1931), Loď karnevalov (Carnival Boat, 1932), Začiatočníčka (Hat Check Girl, 1932), Trinásty hosť (The Thirteenth Guest, 1932), Profesionálov miláčik (Professional Sweetheart , 1933), Nevsadím na lásku (Don't Be on Love, 1933), Výkrik v noci (A Shriek in the Night, 1933), Šanca v nebi (Chance at Heaven, 1933), Dievčenská škola (Finishing School, 1934), Zmena srdca (Change of Heart, 1934), Veselý rozvod (The Gay Divorcee, 1934), Románik na Manhattane (Romance in Manhattan, 1935), Roberta (1935), Hviezda polnoci (Star of Midnight, 1935), Smiem prosiť? (Shall We Dance?, 1937), Živá dáma (Vivacious Lady, 1938), Život v tanci (The Story of Vernon and Irene Castle, 1939), Cesta prvosienky (The Primrose Path, 1940), Tom Dick a Harry (Tom Dick and Harry, 1941), Druh ponuky (Tender Comrade, 1943), Víkend vo Waldorfe (Week-End at the Waldorf, 1945), Tep (Heartbeat, 1946), Veľkolepá bábika (Magnificent Doll, 1946), Úplní cudzinci (Perfect Strangers, 1950), Búrkový signál (Storm Warning, 1951), My nie sme vydaté! (We're Not Married!, 1952), Navždy ženská (Forewer Female, 1954), Čierna vdova (Black widow, 1954), Krásny cudzinec (Beautiful Stranger, 1954), Prekérna situácia (Tight Spot, 1955), Oh, muži! Oh, ženy! (Oh, Men! Oh, Women!, 1957), Doznanie (The Confession, 1964).
Zdroj: MovieMania.sk Foto © Warner Bros Pict.
