Antihviezda Annie Girardot

3.3.2006|Jozef Rigo|
Antihviezda Annie Girardot

/*25.10.1931, Paríž, Francúzsko/
/+ 28.2.2011, Paríž, Francúzsko/
Je zaujímavé, že za svoju dlhú filmovú kariéru vytvorila francúzska herečka Annie Girardotová celú radu najrôznejších typov s výnimkou jedného. Nikdy nehrala levicu salónov, nikdy sa neobjavila na plátne vo večerných šatách s drahými šperkami, nikdy nepožičala svoju tvár výstrednej zvodkyni, túžiacej po peniazoch.
Naopak, ako sama kedysi uviedla, najlepšie sa jej darilo v postavách, ktoré nachádzala v bežnom živote, ktoré stretávala na uliciach, s ktorými sa stretávala v obchodoch, na úradoch a v čakárňach. Jeden francúzsky novinár ju prehlásil za antihviezdu, za herecký typ, stojaci na opačnom umeleckom pódiu než napríklad Marilyn Monroeová alebo Marlene Dietrichová.
Niet divu, že sa Annie Girardotová stala jedným zo symbolov raného feministického hnutia vo Francúzsku 70.rokov. Presnejšie povedané, tým symbolom boli jej role, jej osobný život nemal s feminizmom nikdy spoločného.

Otec zomrel, keď mala štyri roky. Za vojny bývala s bratom a matkou, ktorá bola pôrodnou asistentkou, u známych na dedine v Normandii, kde prežila inváziu spojeneckých vojsk.
Už v detstve ju priťahovalo divadlo, ale po vzore matky sa najprv stala zdravotnou sestrou. Popri zamestnaní navštevovala dramatické kurzy Henryho Bosca a Jeana Meyera, skôr ako začala v roku 1949 študovať herectvo u Henriho Rollana na parížskom konzervatóriu.
Po večeroch hrala na malých parížskych scénach a zároveň vystupovala ako tanečnica v kabaretoch. Prvé divadelné angažmá absolvovala v rokoch 1954-57 v slávnej a povestnej Comédii Française, v ktorej slávila v roku 1956 úspech v hre Jeana Cocteaua Písací stroj.
Počas spolupráce sa francúzsky básnik a dramatik Jean Cocteau o nej vyjadril: „Je to najväčší dramatický talent povojnovej doby“.


Annie Girardot

S filmom sa po prvýkrát stretla v roku 1956. Režisér André Hunebelle jej vtedy dal menšiu úlohu vo svojom filme Trinásti u stola /Treizi á table,1956/. V tom istom roku sa stala laureátkou Ceny Suzanne Bianchettiovej ako herecká nádej za úlohu Gisely, ktorá pomáha trojici študentov vydierať profesora, v dráme režiséra L.Joannona Muž so zlatými kľúčmi /L´homme aux clés d´or, 1956/.
Od pol.50.rokov Annie Girardotová zbierala skúsenosti pred filmovou kamerou, kde sa však musela uspokojiť iba s epizódnymi rolami v niepríliš podarených filmoch.
Prvé veľké príležitosti jej poskytol taliansky režisér LuchinoVisconti, keď ju v roku 1958 vybral za partnerku Jeana Maraisa do svojej inscenácie hry Williama Gibsona Dvaja na hojdačke a krátko nato jej zveril úlohu Maggie v hre Arthura Millera Po páde. Obsadil ju práve do svojho slávneho filmu, sociálnej dráme Rocco a jeho bratia /Rocco e i suoi fratelli, 1960/, v ktorom stelesnila nešťastnú milánsku prostitútku Naďu, ktorá sa márne snaží vymaniť z periférie spoločnosti.


Annie Girardot a Alain Delon (vpravo) počas nakrúcania filmu Rocco a jeho bratia (Rocco e i suoi fratelli, 1960) (Foto: www.italcultny.org)

Behom 60.rokov Annie Girardotová pôsobila striedavo vo Francúzsku a v Taliansku, kde pod vedením významných tvorcov vytvorila niekoľko portrétov rozporuplných mladých žien pochybných charakterov, s ktorými sa osud príliš nehrá a ktoré neoplývajú ani atraktívnym vzhľadom, ani sa nevyznačujú psychickou a intelektuálnou výlučnosťou. Také filmy boli: Nevítaný dedič/Le bâteau d´Emile, 1961/, Žena opica /La donna scimmia, 1963/, Smog /1962/, Najkratší deň /Il giorno piú corto, 1962/, Pán zo spoločnosti/Un monsieur de compagnie, 1964/, Vyhnaní z manželstva /I fuorilegge del matrimonio, 1963/ a ďalšie.

Mezinárodný úspech v podobe Volpiho pohára na MFF v Benátkach roku 1965 Annie Girardotovej priniesla úloha osamelej Kay, prežívajúcej uprostred New Yorku krátke citové vzplanutie k francúzskemu hercovi (Maurice Ronet), v komornej melodráme podľa románu Georgesa Simenona režiséra M.Carného Tri izby naManhattane /Trois chambres á Manhattan, 1963/.
Prudký vzostup kariéry Annie Girardotovej spôsobila koncom 60.rokov úloha sklamanej Catherine Collombsovej, v ktorej jej manžel - ambiciózny televízny reportér (Yves Montand) ju podvádza s mladou Američankou (Candice Bergenová), v melodráme režiséra európskeho formátu Clauda Leloucha Žiť a užiť /Vivre pour vivre,1967/. S C.Lelouchom ešte hrala vo filme Muž, ktorý sa mi páči/Un homme qui me plait, 1969/ a Život, láska a smrť /La vie, l´amour, la mort,1968/.
V nasledujúcom desaťročí sa Annie Girardotová stala jednou z najobľúbenejších francúzskych herečiek vďaka postavám moderných, emancipovaných žien, ktoré s inteligenciou, citom i zmyslom pre trpký humor premáhajú zložitosti života, žien povahovo vyhranených, rozhodných a energických, inde zas rozmarných, povrchných a ľahkomyseľných, ale tiež nešťastných a trpiacich: profesorka Danièle Guénotová, ktorá sa zamiluje do svojho žiaka, v dráme režiséra A.Cayattiho podľa skutočnej udalosti Umrieť na lásku /Mourir d´aimer,1970/; staropanensky odmeraná a citovo vyprahlá Muriel Bouchonová, s ktorou sa behom krátkeho pobytu v kúpelnom mestečku zblíži rovnako osamelý starý mládenec (Philippe Noiret), v komornom príbehu režiséra J.-P.Blanca Stará panna /La vieille fille, 1971/; zúfalá matka Madeleine Girardová, pátrajúca po príčinách smrti svojej unesenej dcéry, v psychologicko-kriminálnej dráme režiséra A.Cayatteho Prežiť si svoje peklo /A chacun son enfer, 1976/.
Pôsobivý výkon, ocenený Cézarom roku 1975, podala v úlohe renomovanej lékarky Françoise Gaillandovej, o jej neusporiadanom manželstve a boji so zákernou chorobou rozpráva psychologická dráma režiséra J.-L.Bertucelliho Najcennejšiečo mám /Docteur Francoise Gailland, 1975/.
Annie Girardotová vynikajúco stvárnila postavu sudkyňe, ktorá sa snažila pochopiť mentalitu vraha v psychologickej dráme Čierny talár pre vraha /Un robe noire pour un tueur, 1980/.
K zvýšeniu jej popularity prispela rada streštených komédií Erotissimo /1968/, Novicky /Les novices, 1970/, Jeden čihí a druhý hota /La zizanie, 1978/ s L.de Funésom, Nežné kura/Tendre poulet, 1976/ s P.Noiretom, Sukničkár/La cavaleur, 1978/ s J.Rochefortom, Ukradlitorzo Jupitera /On a volé la cuisse de Jupiter, 1978/ s P.Noiretom, Skoro bude koniec sveta /Bicé skoro propast sveta, 1968/, Komédia Lásky /Comedie d´amour, 1989/, z ktorých mnohé sa však svojimi kvalitami nevymykali žánrovému štandardu.


Annie Girardot na premiére filmu Utajený (Caché, 2005) (Foto: www.commeaucinema.com)

Začiatkom 80.rokov sa Annie Girardotová ocitla v osobnej kríze, lebo divadlo Casino de Paris, ktoré si prenajala so svojim partnerom, scenáristom, textárom, hudebným a filmovým režisérom Bobom Decoutom, celkom finančne skrachovalo.
Ohováračské útoky tlače spochybňujúci jej umeleckú poctivosť a problémy s vlastnou dcérou Giuliou spôsobili jej niekoľkoročnú tvorčiu odmlku. Aj keď jej návrat pred kameru nevyvolal žiadnu senzáciu, úlohy, ktoré jej ponúkali začínajúci režiséri, ju zaujali natoľko, že sa rozhodla ich zaujímavé filmy Čierna listina /Liste noire, 1984/, Spomienky, spomienky /Souvenirs-souvenirs, 1984/; Zbohom, jazvečík/Adieu blaireau, 1984/, Päť dní v júni /Cinq journs en juin, 1988/ svojím menom zaštítiť a zaručiť tak čiastečne ich divácku úspešnosť.
Cézarom roku 1995 bol ocenený jej výkon vo vedľajšej úlohe pani Thénardierovej v zmodernizovanom filmovom prepise románu Victora Huga režírovaný C.Lelouchom Bedári 20.storočia/Les miserábles, 1995/.
Na jeseň roku 1993 bola v Prahe, kde natáčala televízny seriál z väzeňského prostredia. Bola oficiálnym hosťom MFF Artfilm v Trenčianskych Tepliciach v roku 1999 a MF detského filmu v Zlíne 2000.
Pre českú televíziu o nej natočili Rudolf Tesáček a Jiří Žák v cykle Francúzske rozhovory hodinový dokument s názvom Annie Girardotová, interview /1999/.
Annie Girardotová je autorkou autobiografickej knihy Vivre d'aimer /Žiť láskou, 1989/. V rokoch 1962-80 bola vydatá za talianskeho herca Renata Salvatoriho, po jeho boku účinkovala v niekoľkých filmoch Rocco a jeho bratia, Smog, Najkratší deň, Stalo sa v Turíne /I compagni, 1963/.
V poslednej dobe hráva vo filmoch už len sporadicky, ale spomeňme si jej filmy ako sú Pianistka /La pianiste, 2001/, dokument Život a doba Luchina Viscontiho /The Life and Times of Count Luchino Visconti, 2002/, film Utajený /Caché, 2005/.

Zdroj:  MovieMania.sk

Súvisiace články

Joker

Joker

Keď som sa po prvýkrát dopočul, že nového Jokera si pod svoje režisérske i scenáristické krídla vzal Todd Phillips, neveril som...