Čarodejník z krajiny Oz

19.9.2012|-jr-|
Čarodejník z krajiny Oz

1939 Dievčinu so psom odnesie tornádo z Kansasu do čarovnej krajiny Oz a len čarodejník im pomôže vrátiť 0sa domov.
Čarodejník z krajiny Oz vznikol s vedomím, že pôjde o „prestížny film“, aby MGM demonštrovala, že oprávnene nosí  titul najväčšieho a najbohatšieho hollywoodskeho štúdia. Rozpočet činil 2 777 000 dolárov, čiže o milión viac ako rozpočet jedného veľkého filmu v MGM. Tiež extravagantný bol rozvrh nakrúcania: dvanásť týždňov skúšania a šesť týždňov nakrúcania. Bežný film nakrútili za osem týždňov.
Čarodejník z krajiny Oz nakoniec priniesol zisk, aj keď si naň v MGM museli počkať dvadsať rokov. Divákov bolo pri prvom aj druhom uvedení v kinách mnoho a film ich nadchol, ale väčšinou to boli deti, ktoré platili znížené vstupné. Pokladne v Severnej Amerike inkasovali asi 4 000 000 dolárov. Veľké peniaze však prišli z televízie. Čarodejník z krajiny Oz patril k prvým filmom, ktoré kedy nejaké filmové štúdio predalo súperiacemu médiu a vďaka opakovaným, veľmi obľúbeným reprízam, získala MGM od nej 10 000 000 dolárov.
Platy hercov sú dobre vysoké, skúste si predstaviť platy hercov v roku 1939: Judy Garlandová považovaná za „Zlaté dieťa MGM“ dostala najmenej, s výnimkou Terryho, cairnského teriéra, ktorý hral Tota. Carl Spitz – cvičiteľ psíka bral 125 dolárov týždenne. Zmluva na Judy jej zaručila 500 dolárov týždenne (musela sa o ne podeliť so svojou autoritatívnou matkou). Jej plat po úspechu stúpol na 2000 dolárov týždenne. Charlie Grapewin ako strýko Henry a Clara Blandicková ako teta Em (pracovali len týždeň či dva) inkasovali po 750 dolároch týždenne, Billie Burkeová 766 dolárov týždenne (ako Ziegfeldova vdova dostala lepšiu maringotku ako ostatní), Margaret Hamiltonová brala 1000 dolárov týždenne (18 000 dolárov za celý film), Bert Lahr Frank Morgan 2500 dolárov a Ray Bolger 3000 dolárov týždenne. Liliputáni, celkom ich bolo 124 z celej Ameriky a Európy, poberali po 50 dolárov týždenne. Režisér Victor Fleming zarobil 2500 dolárov týždenne. Najlepšie plateným členom štábu bol producent Mervyn Le Roy. Obvykle pracoval ako režisér, šéf štúdia Louis B. Mayer ho po smrti Irvinga Thalberga priviedol ako nového zlatého šéfa produkcie. Le Roy poberal 6000 dolárov týždenne.
ZO ZÁKULISIA:
Prvé a posledné scény filmu – čiernobiely Kansas – sa nakrúcali úplne ako posledné. Žeby im došiel farebný film? Pokazila sa vývojka? Ale nie, bola to súčasť pôvodného plánu, Dorothyn nevýrazný domov mal kontrastovať so žiarivým Ozom. Rovnako tak dobre mohol pôsobiť fakt, že väčšina technicolorových kamier bola potrebná inde a to na nakrúcaní veľkofilmu Juh proti Severu. David Selznick si vzal kamery a dostal aj režiséra. Kansaské scény nakrútil King Vidor. Stal sa piatym režisérom Čarodejníka z krajiny Oz a šiestym samotný Mervyn Le Roy, ktorý sa vrátil k réžii hneď po dokončení Čarodejníka z krajiny Oz. Mal totiž jasnú predstavu, čo chce. Richarda Thorpa a Lewisa Milestonea sa zbavil veľmi rýchlo a okrem Fleminga a Vidora sa na tomto filme z režisérov podpísal aj George Cukor.
Štúdio najprv navlieklo Judy Garlandovej blond parochňu a s nánosom líčidiel sa snažilo zmeniť jej vzhľad. George Cukor naopak usúdil, že by mala pôsobiť celkom prirodzeným dojmom. Prešlo to, lenže Cukora čoskoro nahradil Victor Fleming, ktorý ho vystriedal aj v Juhu proti Severu. King Vidor tak vo svojej dlhej kariére získal jedinú možnosť režírovať muzikálové číslo, k čomu sa  priznal až po Flemingovej smrti po desiatich rokoch.
Film Čarodejník z krajiny Oz bol považovaný za predchodcu neskorších muzikálov, v ktorých sú piesne tesne spojené s príbehom a postavy prechádzajú z hovoreného slova k spevu. Pieseň „Over the Rainbow“ zostala Judy po zvyšok jej tragickej hereckej kariéry. V čase nakrúcania Čarodejníka z krajiny Oz, bola Judy chytré dievča, ktorá sa rada smiala a tešila sa na maturitu. Ray Bolger jej pomáhal s úlohami. Občas to Judy so smiechom prehnala. Scéna, keď stretne leva, ktorý sa rozplače, sa točila desaťkrát. Bert Lahr, hlavný komik filmu, vždycky Judy zakaždým rozosmial. Nakoniec to Fleminga prestalo baviť. Dal Judy facku a poslal ju preč. Judy sa za chvíľu vrátila a výsledok, ktorý uvidíte na plátne, sa odohral v pokojnej atmosfére. Na Judy Garlandovú problémy ešte len čakali. Pri nakrúcaní tohto filmu držala diétu, pretože štúdio malo obavy, že začína priberať. Onedlho začne užívať prášky na udržanie štíhlej línie, na spanie a nakoniec sa bez nich už bohužiaľ neobišla... Ani zdravím kypriace poprsie Judy Garlandovej sa pre malú Dorothy veľmi nehodilo. Musela používať korzet.
Bert Lahr bol jasným kandidátom na úlohu leva – plne využil svoju komickú osobnosť. Dorothy mohla hrať kľudne Shirley Templeová, Ray Bolger Plechového panáka a Buddy Ebsen Strašiaka. Bolger bol perfektným komickým tanečníkom a chcel využiť svoje schopnosti v úlohe Strašiaka. Ebsen súhlasil s výmenou úloh. Urobil vlastne najväčšiu chybu. Jeho „kovová“ tvár bola z hliníkového nástreku, ktorý mu zablokoval priedušky a spôsobil mu v ďalšom živote ťažkosti s dýchaním. Tak nakoniec úlohu prevzal Jack Haley, ktorý  vyviazol bez problémov. Shirley Templeovú by si museli požičať od Foxa výmenou za služby Clarka Gablea a Jean Harlowovej. Tento plán sa po smrti Harlowovej zrútil ako domček z karát, takže Judy dostala svoju veľkú šancu. Krátko pred svojou smrťou Judy Garlandová tvrdila, že Bolger, Lahr a Haley sa ju pokúšali prehrať a zatlačiť ju do pozadia, ale v tej dobe ešte žijúci Bolger a Haley to popreli.
Oveľa horšie bolo udržať pod kontrolou 124 liliputánov, z ktorých mnohí nevedeli skoro vôbec anglicky a nemali s hraním žiadne skúsenosti. O orgiách liliputánov a súbojoch na nože sa rozprávali hotové romány, zamestnanci štúdia museli odrážať jednoznačné milostné ponuky liliputánok. Dosiaľ žijúci liliputáni to však vyvracajú ako výmysel. Judy Garlandová však tvrdila, že jej rada optimisticky naladených liliputánov robila ponuky a veľa sa písalo o tom, že opitého veliteľa Lietajúcich opíc našli v toalete s hlavou v mise. Liliputáni tak čelili ďalším nebezpečenstvám. Niektoré Lietajúce opice skončili v nemocnici.
Zvláštne efekty znamenali zvláštne problémy. Riešenia boli dosť jednoduché. „Vzdaj sa, Dorothy, lebo zomrieš,“ píše Zlá čarodejnica na oblohu. Príprava tohto triku zabrala Jackovi McMasterovi celé dva mesiace. Čarodejkin model bol asi jeden centimeter vysoký, jej metla je injekčná ihla, do ktorej McMaster vstrekol zmes mlieka a farby na „oblohu“ zo zmesi oleja a vody. Obloha bola neprehľadná, takže nemôžete vidieť McMastera ako sa  pokúša napísať ten nápis...
Čarodejník z krajiny Oz
TVORCOVIA:

  • Judy Garlandová (16) ako Dorothy; žiadna iná hviezda nedala filmu toľko ako ona a ani netrpela viac než ona.
  • Bert Lahr (44) ako Zbabelý lev; predvádza najvýraznejší úpadok vo filmovej oblasti zo svojho prirodzeného javiskového prostredia.
  • Ray Bolger (35) ako Strašiak; tanečník, ktorý sa cíti doma skôr na Broadwayi ako vo filme.
  • Jack Haley (40) ako Plechový panák; komik, ďalší divadelný herec. Jeho syn Jack Haley ml. nakrútil film To je zábava (That´s Entertainment, 1974).
  • Frank Morgan (49) ako Čarodejník; všadeprítomný charakterový herec MGM, ktorý hral v 30-tich a 40-tich rokoch päť filmov ročne...
  • Margaret Hamiltonová (37) ako Zlá čarodejka; bývalá učiteľka materskej škôlky. Jej drsná tvár sa stala osudom. Hrala vo filmoch ešte aj v 70-tich rokoch.
  • Billie Burkeová (54) ako Gilda; vdova po Florenzovi Ziegfeldovi. Dlhá a pestrá umelecká dráha vedúca od hviezdy na Broadwayi až ku charakterovým úlohám vo filmoch.
  • Mervyn Le Roy (39) producent; mnohostranný režisér. Nakrútil Malého Cézara (Little Caesar, 1930) a Zlatokopovia z roku 1933 (Gold Diggers of 1933). Bol aktívny aj v 60-tich rokoch.
  • Victor Fleming (56) režisér; bývalý automobilový pretekár, ktorý napriek povesti priemerného režiséra nakrútil niektoré skvelé filmy.

  Foto © MGM

Súvisiace články