Tomb Raider

19.3.2018|Martin Černický|

Laru Croft asi netreba výraznejšie predstavovať. I dnes sa, pochopiteľne, nájdu mnohí, ktorým meno tejto neohrozenej archeologičky a vykrádačky hrobiek nebude veľa hovoriť, táto videoherná ikona však už dávno prerástla sféru, v ktorej začínala. Podarilo sa novej filmovej verzii zlomiť prekliatie herných adaptácií?

Spomínate si ešte na prvé dva pokusy s Angelinou Jolie v hlavne úlohe? Aj keď v globále nenamútili veľa vody a kritika na nich nenechala suchú niť, prvý z nich dodnes patrí medzi najúspešnejšie videoherné snímky histórie. O druhom z tejto dvojice sa to však už nedá tvrdiť a výsledkom tohto neúspechu, ktorý štúdio Paramount Pictures nezmyselne zvádzalo na vtedajší priemerne prijatý Tomb Raider: The Angel of Darkness, bol pätnásťročný hiatus. Najnovší film tentokrát priamo vychádza z udalostí rovnomennej hry z roku 2013 a vracia sa k úplným Larinym začiatkom.

Fotogaléria Tomb Raider (2018)Zobraziť fotogalériu »

Rovno teda zabudnite na sebavedomú hrdinku, aký poznáte z minulosti. Nová, a mladšia, Lara ani zďaleka nepripomína modelku z módneho magazínu a viac stavia na kombinácii prirodzenej ženskosti a zarputilosti. Miesto cestovania po svete a objavovania hrobiek snaží žiť bežný život v Londýne a zo zásady odmieta prevziať spoločnosť svojho otca, ktorý pred siedmimi rokmi záhadne zmizol. Podpisom by si síce prišla na slušný majetok, no súčasne by oficiálne potvrdila jeho úmrtie, na čo stále nie je pripravená. Keď sa jej však podarí odhaliť prekvapivé informácie o jeho živote, rozhodne sa vydať po jeho stopách. Tie vedú až na nezmapovaný ostrov Yamatai, miesto posledného odpočinku japonskej kráľovnej Himiko, ktorá údajne vládla mocou nad životom a smrťou. Kde končí mýtus a kde začína realita?

Aj keď sa nový Tomb Raider nedá považovať za jednoznačnú výhru, jeho tvorcovia sa tentoraz vybrali správnym smerom. Vzhľadom k nevýraznej marketingovej kampani je vcelku prekvapením, že verejnosti neveľmi známy nórsky tvorca Roar Uthaug uspel tam, kde neobstáli mená ako Simon West či Jan de Bont. Pre štyridsaťštyriročného režiséra pritom ide o prvý hollywoodsky blockbuster, no pristupuje k nemu nečakane svedomito. Napríklad i v akcii, ktorá je zostrihaná prehľadne a v niektorých momentoch dokáže byť aj patrične napínavá. Z tohto pohľadu predstavuje pomyselný vrchol pasáž vo vraku lietadla, hoci je trochu smutné, že i napriek tomu pôsobí jej videoherný ekvivalent omnoho spektakulárnejšie. Bežného diváka to pritom vôbec nemusí trápiť, no pre kritickejších herných fanúšikov to môže predstavovať jeden z potenciálnych problémov filmu Má vlastne zmysel kopírovať skoro identické pasáže a špičkovú kameru, či výpravu nahradiť o niečo slabším variantom?

Uthaug  každopádne zvláda aj budovanie atmosféry, či prácu s charaktermi. Zápletka síce neohromí a nie je núdza o tradičné žánrové klišé, no je pozitívne, že sa vyhýba nezmyselným dejovým kolotočom a svojou osemdesiatkovou priamočiarosťou je vlastne až sympatická. Motivácie jednotlivých postáv dávajú v rámci hollywoodskeho mainstreamu zmysel a ústredný vzťah otca a dcéry ponúka už len prostredníctvom flashbackov až nečakane funkčné emócie. Pozoruhodne je vyriešená aj mytológia okolo kráľovej Himiko, kde sa filmoví tvorcovia rozhodli vydať trochu inou cestou. Tento odklon je pritom vcelku originálny, i keď je otázne, či si ním scenáristi trochu nekomplikujú prípadné pokračovanie, na ktoré záver vyložene odkazuje. Je však pravda, že ich civilnejší prístup vnáša do záveru príjemné osvieženie, čím plní svoju prvoradú úlohu.

Vyčítať by sa naopak dal skratkovitý úvod na ostrove a s ním súvisiaci pomerne pomerne rýchly prerod ústrednej postavy. Scenár si pritom dáva dostatok času na to, aby začiatkom v Londýne a aj následnou anabázou v Hongkongu dostatočne načrtol ústrednú postavu a jej limity, avšak po príchode na Yamatai nasleduje menší zlom. Treba však priznať, že ani potom z nej nerobí vyložene nepremožiteľnú hrdinku a relatívne zmysluplne pracuje s ženským aspektom. A okrem toho... škatuľka dobrodružného filmu je i navzdory menším problémom napĺňaná dostatočne zručne, čo ocenia hlavne skalní priaznivci tohto žánru. Sympatická je i práca s hernými odkazmi, ktoré až na záverečný fanservis nerušia a  svojou prítomnosťou skôr posúvajú dej.

Fotogaléria Tomb Raider (2018)Zobraziť fotogalériu »

Na to aby mohol nový Tomb Raider ponúkať skutočnú revolúciu, je až príliš staromilským zážitkom bez výraznejších ambícií. Tú pritom ani nemohol dodať, pretože ide o boj s veternými mlynmi, ktorý nie je možné vyhrať. A bude to, pravdepodobne, platiť dovtedy, kým filmoví producenti nepochopia, že je zbytočné konkurovať hrám s dychberúcim filmovým vizuálom, či stavať výhradne na sile značky. V rámci nedostatkového dobrodružného žánru však ide o prírastok, ktorý si zaslúži palec nahor a bezosporu jedna z najlepších videoherných adaptácií. Už len presvedčivejšou, a v rámci možností, dobre hrajúcou Aliciou Vikander, či vydarenou technickou stránkou, kde je všetko na svojom mieste, bez problémov predčí pôvodné dva filmy. A ak niekto tvrdí opak, zrejme ich už dlho nevidel.

VERDIKT MOVIE MANIA:
  Foto © Forum Film Slovakia

Odporúčané články

Som legenda (I am Legend)

Som legenda (I am Legend)

Predstavte si, že na celom svete zúri vírus a vy ste imúnny. Beháte si po Manhattane ako na nejakej lúčke a okolo vás sa mení celá...
Highlighty z Comic-Con 2017

Highlighty z Comic-Con 2017

Jedna z najdôležitejších udalostí modernej pop kultúry, ktorá spája svet fantázie, science fiction a záhad so svetom filmu,...