Ready Player One: Hra sa začína

30.3.2018|Martin Černický|

Iba nedávno sa dostal do našich kín nový film od Stevena Spielberga, The Post: Aféra v Pentagone a netrvalo dlho a na veľkých plátnach si ho môžeme vychutnávať znova. Kým minule išlo o originálnu a oscarovú látku, v prípade Ready Player One ide o očakávanú adaptáciu mimoriadne úspešného knižného bestselleru. Tú od začiatku sprevádzali viaceré otázniky, o to pozitívnejšie je, ako to nakoniec dopadlo.

Knižná predloha vyšla v roku 2011 a debut amerického autora Ernesta Clinea sa dočkal univerzálnej chvály na všetkých frontoch. Pozoruhodné je už to, že o práva na sfilmovanie sa strhol boj ešte pred jej oficiálnym vydaním. Tie nakoniec získala spoločnosť Warner Bros a v roku 2015 sa do projektu oficiálne zapojil aj legendárny režisér a tvorca hitov ako Čeľuste, Indiana Jones, či Jurský Park. Radosť fanúšikov nemala konca kraja a jeho meno bolo spolu s účasťou Ernesta Clinea na poste spoluscenáristu zárukou dôslednej adaptácie bez výrazných ústupkov. O čo vlastne v knihe ide?

Ocitáme sa v roku 2045. Svet sa radikálne zmenil, nakoľko ľudstvo definitívne rezignovalo na neustále sa hromadiace životné problémy. Následkom toho väčšina žije v rozpadávajúcich sa domoch, či slumoch a neveselú realitu bežného života nahrádza pobytom vo virtuálnom svete známom ako OASIS. Svete, kde môže byť každý čím len chce a pri troche šťastia si cez neho môže zlepšiť i svoje skutočné podmienky. Rovnako je na tom aj osemnásťročný Wade Watts z Columbusu. Aj ten ako mnohí ďalší sníva, že sa mu podarí úspešne vyriešiť rébus zosnulého tvorcu OASIS Jamesa Hallidaya a prísť na rozprávkové bohatstvo, respektíve získať kontrolu nad celým systémom. O to má však záujem aj organizácia IOI vedená Nolanom Sorrentom a tá sa na ceste za týmto cieľom neštíti ničoho...

Fotogaléria Ready Player One: Hra sa začína (2018)Zobraziť fotogalériu »

S rovnakou premisou, pochopiteľne, pracuje aj samotný film, i keď logicky došlo k viacerým obmenám. Hoci sa dej odohráva v nie až tak vzdialenej budúcnosti, do výraznej miery stojí práve na popkultúrnych referenciách osemdesiatych rokov. A nie len na nich, vo filmovom spracovaní nájdete aj množstvo ďalších tematických odkazov na filmovú tvorbu, či videohry. Niekedy ide o kratšie scény, ktoré postrehnú len skutoční fajnšmekri, občas je na nich postavený konkrétny vtip a inokedy zase vystavaná dlhšia pasáž. Oproti knižnej predlohe pritom film zámerne radí spiatočku a hoci je ich stále mnoho, ich kadencia je rozumná a pomerne zvládateľná. Priaznivcom originálu zrejme bude veľa odkazov chýbať, z pohľadu filmu však ide o rozumný prístup k látke a tieto referencie slúžia výhradne príbehu a nikdy nie opačne.

Samotnému príbehu by sa inak dalo teoreticky vytknúť, že dianie v simulácii pôsobí predsa len o niečo zaujímavejšie a prekreslenejšie než pasáže zasadené do skutočnosti. Celkovo sa však obe reality dopĺňajú viac-menej bezchybne, čo špeciálne platí pre úplné finále, kde je napätie je dosahované aj umným prestrihávaním z jednej strany barikády na druhú. Výstavba príbehu je každopádne dokonale funkčná a požaduje od vás iba jediné – a to pristúpiť na pravidlá hry. Nie, skutočne nejde o dystopický a temne ladený sci-fi zážitok, skôr o klasickú a konzervatívne spracovanú rozprávku plnú najrôznejších, no dostatočne funkčných, skratiek. Aj keď konzervatívnu rozprávku, ktorá sa zhodou okolností väčšinu minutáže odohráva vo fiktívnom digitálnom svete.

Spielbergova pevná ruka je skrátka neustále cítiť, no jeho nezameniteľný štýl s množstvom osvedčených trademarkov tentokrát podporuje aj patričná hravosť,  typická skôr pre jeho staršie snímky. Spracovanie OASIS a akčných scén celkovo dokáže naozaj ohromiť. Originalitu a dravosť úvodnej pretekárskej sekvencie sa síce nepodarí dorovnať až do úplného konca, no Spielberg má vždy po ruke nejaké eso a v pravej chvíli ho dokáže vytiahnuť z rukáva. Výraznú mieru na vysokých kvalitách akcie má aj fantastická kamera Janusza Kamińskeho a opojný vizuál sa môže opierať aj i  bezchybné vizuálne efekty. Výsledkom je neskutočne hravá dobrodružne ladená záležitosť so špičkovými produkčnými kvalitami a ktorá si i napriek dlhšej minutáži udržuje po celý čas veľmi rýchle tempo.

Fotogaléria Ready Player One: Hra sa začína (2018)Zobraziť fotogalériu »

V zásade je všetko na správnom mieste –  to platí aj o hlavných hrdinoch, ktorí sú tak adekvátne sympatickí, ústredný zloduch zase správne úlisný, i keď nad všetkými tkvie vynikajúci výkon Marka Rylanca ako duchovného tvorcu celého systému, Jamesa Hallidaya. Každého však film neosloví ani zďaleka. Na to je príliš rozkročený medzi adresátov,  ktorých sa snaží osloviť. Aj keď sa snaží do istej miery profilovať ako zábava pre celú rodinu, pre mnohých teenagerov môže byť už príliš staromilský, pre starších divákov zase príliš zahľadený do sveta hier a popkultúry. No a prípadné mladšie ročníky už vôbec nemá cenu riešiť. Tie môžu mať nepríjemné mrazenie už len z tých niekoľkých hororových rekvizít, pričom jedna sekvencia je z nich vyložene vyskladaná. Najspokojnejšia tak, pravdepodobne, bude stredná generácia a filmoví, či herní nadšenci hltajúci jednu tematickú informáciu za druhou. Práve ich zrejme tento svižný dobrodružný blockbuster s jednoduchou, no účinnou myšlienkou, osloví  najviac. Časom môže dosiahnuť i na kultový status, k čomu má inak jednoznačné predpoklady. A to aj bez ohľadu na to, že viacerí priaznivci predlohy budú zrejme frflať a odvolávať sa na nenaplnený potenciál. Za daných podmienok to pritom asi nešlo spracovať lepšie a Steven Spielberg sa cez Ready Player One dokonale revanšoval všetkým, ktorí tvrdili, že jeho nová tvorba už postráda patričnú energiu.

VERDIKT MOVIE MANIA:
  Foto © Continental Film

Súvisiace články