Le Mans ´66

18.11.2019|Robert Herda|

James Mangold je určitým spôsobom unikát, keďže sa mu vďaka jeho kreatívnemu peru počas tvorenia filmu Logan podarilo zaistiť pre túto komiksovú snímku nomináciu na Oscara v kategórii adaptovaných scenárov. Je priam až nutné dodať, že originálna predloha nešetrí bizarnými situáciami a spája nespočetné množstvo dobre známych charakterov, ktoré zvláštnymi spôsobmi upravuje a inovuje, čiže Mangold musel v praxi vytvoriť novú dejovú kostru, aby pôsobila skutočnejšie a uveriteľnejšie. Okrem toho sa však za uplynulé roky hneď niekoľkokrát prejavil, či už v úlohe scenáristu alebo režiséra. Mali sme tu moderné spracovanie 3:10 Vlak do Yumy, prípadne životopisné Walk the Line. Akutálne si pre nás pripravil ďalšiu biografiu, tentokrát automobilovú, pričom Ford v Ferrari, respektíve u nás Le Mans ’66 som veril už od prvých trailerov. Myslím, že nič nepokazím, ak prehlásim, že Mangold ani tentokrát nesklamal. 

Snímka pojednáva o bitke automobilových spoločností Ford a, pochopiteľne, Ferrari. Ak by som to mal skutočne skrátiť, tak potupený Ford si najmä bývalého pretekára menom Carroll Shelby, aby im pomohol vytvoriť adekvátne vozidlo, no a následne vyhrať prestížne Le Mans. Do deja vstupuje niekoľko frakcií zo spoločnosti, ktoré sťažujú prácu Carrollovi a jeho priateľovi pretekárovi Kenovi Milesovi. Tí však neprestávajú veriť v svoju víziu a prekonávajúc rôzne prekážky budujú to najlepšie možné auto. Pokiaľ sa aspoň trošku orientujete v histórii, viete, že toto duo sa spoločne zúčastnilo Le Mans v roku 1966 a naozaj zabojovalo o prvé miesto. Ako to s nimi nakoniec dopadlo si ale budete musieť zistiť sami. 

Počas pozerania takmer trojhodinového pretekárskeho eposu mi mysľou neustále prechádzali prirovnania ku komerčne úspešnému Bohemian Rhapsody. Na prvý pohľad sa môže zdať porovnanie práve s touto pestrofarebnou a energickou snímkou trochu scestné, avšak minuloročná hudobná oslava mi v tomto prípade poslúži ako ideálny príklad. V tuzemských krajinách sa totiž dočkala rekordnej návštevnosti, fanúšikovia nešetrili chválou, no recenzenti pristupovali k biografii Freddieho Mercuryho a skupiny Queen vlažnejšie. Nebudem vás teraz zaťažovať siahodlhým názorom na film Bryana Singera. Preto len v stručnosti prehlásim, že z dramaturgického a scenáristického hľadiska je kompletná snímka jedno veľké sklamanie, ktoré diváka opantá falošnými emóciami a perfektne nasnímanými koncertovými scénami. Práve tu by som rád poukázal na to, že Le Mans ’66  sa nesnaží len povrchne zaujať efektne nakrútenými pretekárskymi zábermi. 

Fotogaléria Le Mans ´66 (2019)Zobraziť fotogalériu »

Americké Ford v Ferrari je v prvom rade buddy film, ktorý stojí primárne na ústrednej dvojici v podaní Christiana Balea (Ken Miles) a Matta Damona (Carroll Shelby). Dej takmer úplne absentuje na dramatické momenty (samozrejme nájde sa niekoľko výnimiek, ktoré bezproblémovo fungujú) a celý sa odohráva v príjemne pozitívnom duchu, ktorý na pozadí veľkých pretekov a konšpirácii oboch spoločností rozvíja priateľský vzťah manažéra a výborného šoféra. Postupne spoznávate ústredných protagonistov, ktorí prostredníctvom konkrétnych situácii formujú svoj charakter, takže nemáte pocit neúplných postavičiek v deji. Niektoré svojím správaním príležitostne až otravujú (to je problém najmä Christiana Balea, ale predpokladám, že scenáristi boli verný skutočnej predlohe, čiže ťažko kritizovať), iné znenávidíte a ostatným zasa fandíte, pričom s pribúdajúcimi minútami začnete hlavné duo milovať. Ku každej z postáv si naprieč dvomi hodinami nájdete nejakú cestu a utvoríte jasný názor, čo odzrkadľuje kvality scenára, ktorý aj menšiu plochu dokáže plne využiť k vývoju postáv. 

Dej si udržiava mimoriadne svižné tempo, no som rád, že sa nikdy neodtrhne z reťaze a nezačne pôsobiť ako uháňajúci a nezastaviteľný vlak s vražedným tempom. Príležitostne je scenár rafinovaný, pretkaný rôznymi odbočkami, ktoré z inak jednoduchej kostry tvoria plnohodnotný príbeh s nosnými postavami. Početná minutáž môže niekoho odradiť, ale mali by ste vedieť, že i napriek slušnej dĺžke, snímka neprekypuje zbytočnými scénami a postavami. V skutočnosti sa v príbehu až toľko vecí neudeje, ale nikdy nedôjde k pocitu nudy, či drhnutia, ktoré by ničilo vašu pozornosť a zaujatie. 

Keď dialógy i sociálne pletky ustúpia, prichádzajú na rad mimoriadne umne spracované jazdecké scény. Ako som už naznačil vyššie, snímka na nich vyložene nestojí, skôr efektne dopĺňajú svižný dej a sú viac-menej prostriedkom režijnej exhibície Mangolda. Jeho vizualizovanie divokých automobilových bitiek uchváti, nekompromisné ozvučenie vás vtiahne priamo na miesto spolujazdca a vy si následne len užívate poctivé remeslo. Netreba sa obávať otravných prestrihov, ktoré by diváka rušili (na strane druhej nejde ani o nezáživné statické nasnímanie) a síce pretekanie trvá častokrát len pár minút, záverečnému dvadsaťštyri hodinovému boju s traťou je venovaná dostatočná pozornosť, vďaka čomu finálne zápasenie výborne vynikne. 

Šikovne totiž kombinuje rozvinuté ľudské vzťahy, uzatvára otvorené dejové cestičky a medzitým stihne James Mangold šliapnuť na plný plyn a naservírovať vám najlepšie nasnímané divoké jazdenie posledných rokov, ktorému nechýba spád, dynamika a vďaka dostatočnému spoznaniu jednotlivých charakterov ani potrebná dávka napätia. Také posledné Rýchlo a Zbesilo môže len ticho závidieť, nakoľko ďaleko zaostáva za estetikou aj poetikou Mangoldovho filmového vedenia. Epilóg nasledujúci po ukončení hlavnej zápletky môže pre niekoho pôsobiť ako nutný dodatok, emočnosť mu však odoprieť nemožno. V kontexte celého príbehu je síce nadbytočný a trochu roztržitý, ale jeho význam sa prejavuje najmä v pozitívnej myšlienke, ktorú sprostredkúva.  

Fotogaléria Le Mans ´66 (2019)Zobraziť fotogalériu »

James Mangold zasa raz dokazuje, že je prvotriednym režisérom, ktorý si vie postrážiť príbeh a prácu s hercami a rovnako aj kamerou. Le Mans ’66 je príjemným prekvapením, ktoré nakoniec pôsobí menej osudovo, než naznačovali početné ukážky, ale výsledná poloha snímke výborne padla. Nejde pritom o lacnú reklamu retro automobilov a, našťastie, sa ani nemusíte obávať prílišného apelovania na pretekanie.

Konečný produkt sa môže pochváliť adekvátnou kombináciu character developmentu a technicky priam až dokonalých sekvencií, v ktorých sa na vás vďaka kryštalickému obrazu rútia najlepší jazdci vtedajšej doby a prítomné ozvučenie zasa zaistí, že pri poslednej polhodinke od napätia ani nebudete dýchať (najmä teda v prípade, že o vtedajších pretekoch neviete absolútne nič). Oscarové ambície sú zrejmé a myslím, že vďaka tematike a určitému odkazu, ktorý sa ukrýva v jadre príbehu, Le Mans ’66 alebo v originálu Ford v Ferrari, budúci rok bez zlatej sošky neodíde. Obzvlášť Christian Bale sa opätovne predvádza, tak snáď ho akadémia neprehliadne, i keď tohtoročná konkurencia je rozhodne nemalá. Film samotný je každopádne príjemnou poctou bravúrnemu šoférovi, oddanému priateľovi a jednej automobilovej spoločnosti, pričom súčasne možno hovoriť o samostatne fungujúcom filme, ktorý zaujme a výborne pobaví aj neznalého diváka.

VERDIKT MOVIE MANIA:
  Foto © CinemArt

Odporúčané články

Umelecký génius Gérard Philipe

Umelecký génius Gérard Philipe

(4.12.1922 – 25.11.1959, Francúzsko) Najväčší herec minulého storočia, legenda filmového plátna, herec, aký sa rodí iba raz za...