Hory majú oči 2 (The Hills Have Eyes II)
Wes Craven si chcel dať pri písaní scenára k 2. pokračovaniu remaku jeho pôvodného filmu z roku 1977 skutočne záležať, a tak využil jedno zo základných pravidiel hororových pokračovaní. Plánoval obsadiť Emilie de Ravin, ktorú si pamätáte ako jednu zo šťastnejších členov rodiny Carterovcov, ktorí to v prvom filme dotiahli bez väčšej fyzickej ujmy až do otvoreného finále. Brenda sa z desivej traumy mala spamätávať naozaj netradičným spôsobom – v špeciálnej jednotke americkej armády. Ale i tu je svojej nočnej more bližšie než by si mohla myslieť, nakoľko v starých doloch zmizla skupina vedcov a Brenda je spolu s kolegami povolaná na záchrannú misiu.
Znie to zaujímavo, bohužiaľ, Craven zamýšľal a osud (biznis) menil. Nielenže Ravinová nemala čas kvôli pobehovaniu na pláži v Nezvestných, ale navyše z projektu vycúval i skúsený, hororový režisér Alexandre Aja. Mladý Francúz, ktorý s Cravenom spolupracoval už na prvom filme, upriamil svoju pozornosť na iný horor – Mirrors, ktorého nakrúcanie vrcholí práve teraz. Cravenovi neostávalo iné ako zmeniť scenár a ponúknuť réžiu neskúsenému klipárovi Martinovi Weiszovi. A tak sa k nám miesto dôstojného pokračovania výbornej jednotky dostala nevýrazná a nudná vyvražďovačka, ktorou si hororový velikán pribil ďalší klinec do truhly strašidelnej tvorivosti.
Smutným faktom ostáva, že Wes sa úplne nevzdal pôvodnej synopsie, kde sa proti tupým mutantom postavia po zuby ozbrojení žoldnieri, ktorí vždy, keď dôjde k útoku nemôžu nájsť ani len dýku, a tí pohotovejší, ktorým sa podarí vytasiť automat zas nepatria k dobrým strelcom. Navyše, záchranná čata nemá ani štipku charakteru, a tak keď jej členovia postupne miznú v útrobách dolov a umierajú naozaj nechutným spôsobom, je vám to ako divákovi úplne fuk. Možno sa dokonca prichytíte pri zbožnom želaní, aby už zmutovaní chlapíci zlikvidovali aj tých posledných, veľmi zlých hercov a vy ste mohli ísť do inej kinosály na nejaký skutočne dobrý horor.
Je jasné, že Hory majú oči 2 vznikol za silného nátlaku štúdia. Craven mal síce za krátky čas pripravený sľubný scenár, ale všetko stroskotalo na neprítomnosti dvoch elementárnych zložiek – pôvodného režiséra a ústrednej postavy, ktorá by vytvorila patričnú dávku súcitu a priamo s ním previazaného napätia. Bolo by zbytočné popisovať dejovú líniu, je jasná – nuda neefektívne ošperkovaná krvou a hnusom.
Jednoducho povedané – HMO2 vznikli unáhlene a teda úplne zbytočne. Keď som pridelil prvému filmu štyri hviezdičky, netušil som, že už rok nato budem mať problém prisúdiť jeho mladšiemu bratovi aspoň jednu – jedinú.
