Réžia:
Antoine Fuqua
Žáner:
Akčný | Dobrodružný | Historický | Vojnový
Krajina
USA | Veľká Británia | Írsko
Dĺžka filmu
120 min
Pôvodný názov:
King Arthur
V časti východnej Európy, ktorá sa neskôr stala Ruskom, existoval národ bojovníkov Sarmatov. Pohybovali na hraniciach Rímskeho impéria, ale v roku 175 n. l. prehrali bitku s Marcom Aureliom na území dnešnej Viedne. Mohli si vybrať medzi smrťou a sľubom, že budú bojovať za Rím. Sarmati si vybrali druhú možnosť a boli začlenení do rímskej armády. Povinnosť pätnásťročnej vojenskej služby sa vzťahovala aj na ich mužských potomkov. V roku 452 n. l. rímski vojaci odvedú malého chlapca z dediny jeho rodičov. O 15 rokov neskôr je z chlapca statný rytier Lancelot (Ioan Gruffudd) a spolu s ďalšími bojovníkmi Tristanom (Mads Mikkelsen), Gawainom (Joel Edgerton), Galahadom (Hugh Dancy), Borsom (Ray Winstone) a Dagonetom (Ray Stevenson) chránia hranice Rímskeho impéria v Británii. Velí im rímsky vojenský veliteľ Lucius Astorius Castus – Artuš (Clive Owen). Rytieri zachránia život rímskeho biskupa Germania (Ivano Marescotti), ktorého voz prepadli domorodí britskí bojovníci pomaľovaní modrou farbou, vedení tajomným Merlinom (Stephen Dillane). Po boji sa ukáže, že biskup cestoval v prestrojení za vojaka a útočníci zabili v kočiari nastrčeného muža. Vojaci s biskupom prejdú bránou Hadriánovho valu a zamieria do veľkého hradu. Ich služba sa končí, biskup im priviezol prepúšťacie listiny. Tristanovi pristane na pleci jeho sokol a silácky Bors sa zvíta s družkou Vanorou (Dawn Bradfield), s ktorou má mnoho detí. Arogantný biskup je zaskočený veľkým okrúhlym stolom, ktorý nechal vyrobiť Artuš ako symbol rovnosti všetkých, čo za ním sedia – nikto nemôže sedieť v čele. Poďakuje sa rytierom za službu Rímskemu impériu ale prináša aj nepriaznivé správy - zo severu sa blíži niekoľkotisícové vojsko Sasov a Rím sa rozhodol opustiť Britániu. V rozhovore medzi štyrmi očami biskup odovzdá Artušovi posledný rozkaz – so svojimi mužmi musí dopraviť do bezpečia rodinu bohatého rímskeho šľachtica Maria Honoria (Ken Scott), k domu ktorého sa už blíži mocné saské vojsko. Jeho syn Alecto (Lorenzo De Angelis) je pápežovým obľúbencom. Kým vojaci nesplnia úlohu, biskup im prepúšťacie listiny nevydá. V stajni Lancelot vypočuje, ako Artuš prosí Boha o milosrdenstvo pre svojich mužov. Podľa neveriaceho bojovníka však modlitby nikomu nepomôžu. Rozhnevaným rytierom nezostáva nič iné, len sa vydať na veľmi nebezpečnú a takmer nesplniteľnú misiu. Saskí vojaci na pobreží pozorujú svojho kolegu, ako znásilňuje britské dievča. Ich vodca Cerdic (Stellan Skarsgård) zasiahne. Hnevá sa, že sa jeho bojovník ponížil stykom s domorodkyňou a zabije ho. Britské dievča, ktoré mu zaďakovalo, rozkáže zabiť tiež. Jeho syn Cynric (Til Schweiger) s ním nesúhlasí, ale otec mu dá jasne najavo, kto tu rozkazuje. Merlin rozmýšľa, či je Artuš tým pravým mužom, ktorý môže zachrániť Britániu pred Sasmi. Merlinovi muži pre výstrahu obkľúčia v lese Artušovu družinu, ale potom ju nechajú pokračovať v ceste. Saské vojsko vyráža na juh. Podľa Cerdicovho rozkazu má plieniť, zabíjať a vypaľovať. Pri dome Maria Honoria nájde Artuš priviazaného a zbičovaného dedinského staršinu. Rozhnevá sa na spupného kolonizátora a jeho hnev sa znásobí, keď pri odchode karavány objaví za zamurovanými dvermi väzenie s umučenými väzňami. Marius Honorius protestuje, ale aj napriek jeho nesúhlasu vojaci vezmú so sebou nielen oslobodených väzňov, dievča a chlapca so zlomenou rukou, ale aj ostatných obyvateľov dediny. Do väzenia zavrú mníchov, ktorí „neveriacich“ mučili. Začína snežiť. Artuš je presvedčený, že jediná cesta do bezpečia vedia na východ. Zmučenému dievčaťu Guenevere (Keira Knightley) Artuš napraví vykĺbené prsty. Dievča vysloví názor, že Artuš je Brit, ktorý zabíja svojich vlastných ľudí. Zjazvený rytier Dagonet sa obetavo stará o chorého chlapca. Sasi vyrabujú a vypália Mariov dom a uväznených mníchov zabijú. Cerdic vyšle Cynrica, aby so svojimi ľuďmi dolapil utečencov. Guenevera sa snaží presvedčiť Artuša, že patrí väčšmi do Británie než do Ríma. Artuš si to nemyslí. V noci v lese Lancelot žiarlivo sleduje Artuša, ako ide na stretnutie s Gueneverou. Dvojica sa stretne s Merlinom , ktorý žiada Artuša, spojili svoje sily a spoločne bojovali proti Sasom. Rímsky veliteľ si však spomína, ako Merlinovi ľudia prepadli ich dom. Ako malý chlapec vtedy videl umierať svoju matku a vzápätí sa mu podarilo vytiahnuť z kameňa na otcovom hrobe jeho meč Excalibur. Merlin tvrdí, že sila, ktorú mu pomohla vytrhnúť meč zo skaly, nebola nenávisť, ale naopak, láska jeho britskej matky. Mariovi sa nepáči, že Artuš rozkazuje. Zmocní sa malého chlapca ako rukojemníka, ale Guenevera ho presnou strelou z luku zabije. Jeho ozbrojenci sľúbia Artušovi poslušnosť. Mariov syn Alecto tvrdí Artušovi, že taký Rím, do akého sa chce vrátiť, už dávno neexistuje. Na zamrznutej rieke sa Artuš so svojimi šiestimi mužmi postaví proti Sasom. Pridá sa k nim aj Guenevera s lukom a šípmi. Hoci sú v drvivej menšine, podarí sa im saské vojsko poraziť Za víťazstvo vďačia Dagonetovi, ktorý sa rozhodol, že aj za cenu vlastného života sekerou rozbije pevný ľad. Na praskajúcom ľade sa saskí vojaci neudržia, hromadne sa prepadávajú do ľadovej vody a topia. Cynric a zvyšok saských bojovníkov musia ustúpiť. So Sasmi v pätách dorazí Artušova skupina za Hadriánov val, kde vojaci konečne dostanú do rúk sľúbené prepúšťacie dekréty. Ich radosť však prekryje smútok za Dagonetom, ktorý v boji obetoval svoj život. Na prechádzke sa Guenevera znova snaží Artuša prehovoriť, aby sa postavil do čela Britov. Lancelot sa hnevá na váhajúceho Artuša. Podľa neho už splnili všetky svoje záväzky, dobojovali a nemajú sa púšťať do ďalšej vojny, pretože nie je v záujme Ríma. V noci prichádza Guenevera za Artušom a pomilujú sa. Keď ráno z pevnosti pri Hariánovom vale odchádza vojsko na čele s biskupom, sprevádzajú ho aj Artušovi muži. Rytier Artuš v brnení a plnej zbroji ich už len pozoruje z vrcholu kopca. Rozhodol sa zostať. Za Hadriánovým valom sa Briti pripravujú na boj so Sasmi. Lancelot, Galahan, Gawain, Bors a Tristan, ktorý vypustil na slobodu svojho sokola, sa napokon vrátia späť s k svojmu druhovi Artušovi. V lese sa Merlinovi muži a Guenevera, pomaľovaná modrou farbou, pripravujú na boj. Na saské vojsko, ktoré poslal Cerdic za Hadriánov val, sa najprv znesú mraky šípov modrých britských bojovníkov. Gigantické vrhajúce stroje – katapulty metajú do radov nepriateľa veľké horiace gule. Sasi sa márne ukrývajú pod svoje štíty. Potom vypukne boj muža proti mužovi. Artuš má krvavý meč, Guenevera srdnato bojuje. Cerdic zabije Tristana, Cynric zákerne zastrelí Lancelota z kuše. Artuš skolí Cerdica a Guenevera smrteľne zasiahne Cynrica. Nad hrobmi svojich bojovníkov Artuš zdôrazní, že padli za slobodu britského kmeňa. Merlin na brehu zosobáši Artuša s Gueneverou a rytiera prehlási za britského kráľa. O tvorcoch Režisér Antoine Fuqua sa narodil 19.1.1966 v Pittsburgu. Vyštudoval elektrotechniku, ale od roku 1987 už pôsobil v New Yorku ako filmový producent a oceňovaný tvorca videoklipov a reklamných spotov. Ako kmeňového režiséra renomovanej spoločnosti Propaganda Films (kde pôsobili aj David Fincher, Alex Proyas, Gore Verbinski či Michel Gondry) ho angažoval Hollywood. Najväčší ohlas získala jeho snímka Training Day s oscarovým výkonom Denzela Washingtona, ktorá ho katapultovala do prvej ligy afroamerických režisérov. Ďalej nakrútil filmy Strelci na úteku/Muži na zabitie (Replacement Killers, 1989), krimikomédiu Návnada (Bait, 2000) s Jamiem Foxxom, vojnovú drámu Slzy slnka (Tears of the Sun, 2003) s Brucom Willisom, hudobný dokument Lightning in a Bottle (2004), akčnú drámu Ostreľovač (The Shooter, 2007) s Markom Wahlbergom a v roku 2009 dva filmy Escobar a Brooklyn´s Finest. O filme Historický vojnový film Kráľ Artuš predstavuje legendárneho hrdinu v inej a menej romantickej podobe, než ako ho poznáme z početných rytierskych filmov – akými boli napríklad Excalibur (1981), Prvý rytier (1995) či muzikál Kráľ Artuš a jeho družina. (1969). Scenárista David Franzoni, nominovaný za scenár k filmu Ridleyho Scotta Gladiátor, sa totiž inšpiroval väčšmi dejinami než mýtmi. Jeho Artuš je po otcovi Rimanom, po matke Brit a v druhej polovici piateho storočia slúži v Británii Rímskemu impériu. Velí šestici statočných bojovníkov, ktorí po 15-ročnej nútenej službe prežili v jeho jednotke. Jediné, po čom všetci muži túžia, je odísť po prepustení z vojska späť domov. Dostanú však posledný, takmer neplniteľný rozkaz. Majú sprevádzať do bezpečia za Hadriánov val rodinu bohatého rímskeho šľachtica Maria Honoria, k domu ktorého sa už blíži mocné saské vojsko. Artuš a jeho muži sa vydajú na cestu a úlohu sa im podarí splniť len za cenu života rytiera Dagoneta. Nebezpečná misia zároveň poznamená ich životy. Stretnutie s pôvabnou a statočnou lukostrelkyňou Gueneverou a vodcom domácich britských bojovníkov Merlinom totiž Artuša presvedčí, že je v svojom srdci Brit a že by sa mal postaviť do čela svojho kmeňa v boji za slobodu. V rozhodujúcom boji sa rytieri pridajú k Merlinovi a Lancelot s Tristanom zaplatia za víťazstvo životom. Základ príbehu vychádza z historických faktov. Rímsky veliteľ Lucius Astorius Castus skutočne existoval a bojoval so Sasmi na dnešnom Mount Badon, kde v roku 480 saskí dobyvatelia utrpeli drvivú porážku. Z legendy o kráľovi Artušovi tak vyprchalo čaro starých čias a zmizol príbeh ľúbostného trojuholníka medzi kráľom, Gueneverou a Lancelotom. Nahradil ho realisticky ladený obraz dávnej doby, ktorej sa nie nadarmo hovorilo – temná...
