Priest

14.5.2011|Zuzka Kožaková|
Priest Do povedomia filmovej mašinérie veľkosti Hollywoodu zapadá určitá, spoločensky prijatá forma post apokalyptického sci-fi thrilleru, ktorá má svoj zaužívaný kódex. A ako to už býva pri kódexoch, jednou z úloh je korigovanie a následná cenzúra akejkoľvek myšlienky, ktorá by hranice post apokalyptických príbehov vyniesla meter vyššie od pálivého dna filmových klišé. Bilióntou kópiou „sveta z ďalekej budúcnosti“ je teda aj naratívne celkom lichotivý príbeh od Scotta Charles Stewarta s príznačným názvom Kazateľ. Symbol kríža je tu v priamom konflikte so širokouhlou LCD obrazovkou v spovednici a namiesto slova Božieho transformovaného v obraz sa Vám tu dostane nesynchrónneho strihu v kontraste s príbehom. Z toho „prekvapivo“ vyplynie, že Kazateľ nie je, v kontexte post apokalyptických filmových klišé, žiadnym spasením... Vo svete akejsi alternatívnej anti – utópie obohnanej múrmi vládne ruka cirkvi. Obyvatelia poznačení vojnami s upírmi preferujú menšiu hrozbu – Cirkev – a pri každom odbití kostolného zvonu sa so zatajeným dychom poslušne prežehnávajú. Medzi týmito ľuďmi sa ukrýva, s prísľubom večnej oddanosti cirkvi, kazateľ (Paul Bettany). Šeptanie modlitieb a tichý nesúhlas prestanú byť pre kazateľa dôležitými v deň, keď sa jeho najbližšia rodina stane obeťou znovuzrodenia krvilačných upírov a jeho neter (Lilly Collins) padne do rúk jednému z nich. Pre kazateľa to znamená znovuobjavenie pocitu, keď mu na čelo bol vypálený „svätý“ cech a slovo Viera nadobudlo nový, tretí význam...Význam, v mene ktorého sa zlo zabíja..... Priest Snaha o akési analytické zhodnotenie tohto filmu je úplne zbytočná, preto to vezmem za iný koniec (respektíve začiatok). Nie je to prvý krát, čo sa do dávnej minulosti hľadí skrz animovaný prvok. V tomto prípade využitie 3D CGI animácie ako prostriedku, ktorý nás retrospektívne uvádza do deja, nie je práve šťastnou voľbou. Hraný prvok by mohol byť vystavaný na línii rekonštrukcie, čo by vyzdvihlo vo filme status vážnosti. Režisér Stewart by tým dosiahol ucelenosti príbehu, ku ktorej sa snažil dospieť, ale som názoru, že animovaný úvod do Kazateľovej problematiky nebude oným kameňom úrazu. Tým je vyššie spomínaná snaha o vážnosť filmu zo strany režiséra. Filmová logika, ak sa tak dá v tomto prípade nazvať, je postavená na klasickej Hollywoodskej trojaktovej štruktúre narácie (1. Set up – východisková situácia; 2. Struggle – zápletka/problém a 3. Resolution - rozriešenie). V prípade, že režisér zvolil túto formu rozprávania príbehu, tak to je len vecou voľby a osobného presvedčenia, že to bude fungovať. Vo väčšine prípadov, a mám dojem, že Kazateľ nebude tou svetlou výnimkou, to nefunguje. Vezmime si napr. motív cirkvi ako vládnucej sily a samotný symbol kríža. Prvou otázkou je, či kríž ako symbol dostáva dostatočný priestor a či je mu venovaná dostatočná pozornosť natoľko, aby sa aj pre samotného diváka stal kríž symbolom. V Kazateľovi je mu nielenže venovaná dostatočná pozornosť, ale režisér tlačí na význam samotného symbolu natoľko, že je v súlade s príbehom úplne zanedbateľný a tým stráca svoj pôvodný význam. A symbol bez významu je vo filme len ďalším znakom upadajúcej logiky. A povedzme si úprimne, že Kazateľ „odstrihol“ akýkoľvek náznak logiky. Ako sa tak skákalo z postavy na postavu počas záverečnej bitky, pričom sa odohrávala na dvoch líniách, čiže išlo o dva úplne odlišné boje, skutočne som mala čo robiť, aby som vlastne zistila, kto sa to s kým bije a prečo. Priest Nebudem však len haniť, ale začnem aspoň čosi aj chváliť. V prvom rade je to skutočnosť, že Kazateľ svoju úlohu prinavrátiť filmovým svetom všetkého typu pravú podstatu slova Upír splnil nadmieru dobre. Odklonil sa od „ľuďmi uznávanej a kritikmi zatracovanej“ podoby 17-ročného trblietajúceho sa mladíka, ktorý je na „zvieracej diéte“. Kazateľovi upíry sú stelesnením zla a bravúrne vystihujú pôvod nočného démona, pretože ich vyobrazenie je založené na prapôvodnej existencii ohavnosti. Sú však akýmsi zoskupením demetorov z Harryho Pottera a Fauna z Del Torovho Faunovho labyrintu, ale sú tiež aj prísľubom, že aj v tomto pekle aspoň raz vyšlo slnko.... PS: Ak je však dôvodom, prečo chcete navštíviť kino, Paul Bettany, urobte láskavosť svojim peňaženkám a choďte sa na Kazateľa pozrieť v 2D verzii, pretože pri deji, ktorý je sústredený na 80% do tmavej noci, je 3D v plnom rozsahu nevyužiteľné a lístok zbytočne predražený. Poznámka redakcie: Názov Kazateľ je predbežný - použil ho distribútor v predbežných materiáloch. Pre väčšiu zrozumiteľnosť sme sa rozhodli v článku použiť tento pôvodný názov.
VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  MovieMania.sk Foto © Itafilm

Súvisiace články