Elysium

28.9.2013|Peter Gábor|
Elysium

Píše sa rok 2154, planéta Zem je preľudnená a zničená. Existujú iba dva druhy ľudí: tí, čo majú všetko, počnúc od bohatstva, zdravia a života strávenom na nedotknuteľnej kozmickej stanici Elysium a tí, ktorí nemajú  nič, obyvatelia Zeme. Tajomníčka Delacourt (Jodie Foster) je schopná urobiť čokoľvek aby pre obyvateľov Elysia udržala luxusný životný štýl. Na druhej strane aj pozemšťania sú  schopní urobiť čokoľvek aby sa dostali na stanicu. Max ( Matt Damon) sa zapojí do nebezpečnej operácie, ktorej cieľom je priniesť rovnosť týchto dvoch svetov. 

Film Elysium pochádza z dielne mladého režiséra, pôvodom z Johannesburgu, Neilla Blomkampa. V roku 2009 nás tento pán oslnil svojim  hodnotným a koncepčne prepracovaným svetom   District 9, tohto roku prichádza so svojim najnovším titulom. 

Expozícia Elysia je surová a funguje po každej stránke. Prostredie je  špinavé,  spracované podobne ako vo vyššie spomenutom snímku z roku 2009. Chudoba,  žiadne pravidlá,  tvrdá práca, chaos a vláda, ktorá urobí poriadky iba vtedy, pokiaľ sa človek  rozhodne utiecť na stanicu k privilegovaným. 

Max má za sebou minulosť zlodeja, pracuje ako robotník v miestnej firme  na výrobu androidov. On už vôbec nestojí o problémy, chce si legálne zarobiť  peniaze a jednoducho prežiť. V práci sa však zraní, je ožiarený a jeho jedinou  šancou je dostať sa na Elysium a nechať sa tam vyliečiť v jednom z ich špeciálnych modulov. Háčik je však v tom, že sú schopné vyliečiť iba občana Elysia. Max sa preto zapletie so skupinou rebelov, ktorí  jeho malátne telo operačne vystužia kovovou konštrukciou a ponúknu mu dohodu. Jeho úlohou je - získať kódy vedenia - dostať sa na stanicu – urobiť prevrat – potom  sa môže vyliečiť. Všetko by fungovalo ako po masle, keby na strane záporáka/lovca nestál Kruger. Pre Maxa je to síce obrovská prekážka, avšak pre film  je Kruger  jeho najsvetlejšou stránkou. 

Záporná postava Krugera, ktorú bravúrne stvárnil Sharlto Copley  nie je iba postavičkou na šachovnici, je doslova šachistom, živou bytosťou s charizmou a podľa môjho úsudku tým najoriginálnejším prevedením na tomto filme. Môže za to jeho atypický akcent, zjav a akýsi náš pocit/súcit s niekým, kto sa snaží iba prežiť.  Ako príbeh plynie, tak sa aj postava Krugera priamo úmerne ikonizuje. Napriek tomu  je pre nás netransparentnou bytosťou, prekvapuje nás.  

Elysium

„Duo“  Max vs Kruger funguje bravúrne.  Protagonista a aj antagonista spĺňajú všetky očakávania, obaja majú charizmu a divák si tak užíva všetky obrazy z filmu. V tomto smere je film naozaj vynikajúci.

Avšak...

Hlavným problémom tohto diela je, že Blomkamp predstavuje divákovi, vzhľadom na jeho predošlú tvorbu, príliš  jednoduchý príbeh. Príbeh  hollywoodsko-schematickej konštrukcie o hrdinovi, ktorý ani netuší, že je hrdinom. O obete, ktorá sa zrodí v postave, od ktorej by ste to najmenej čakali. Elysium  neponúka  výraznejšie dejové zvraty  a vo svojej podstate nie je ani tak originálny ako  Neillov predošlý District 9. Režisér sa aj napriek všetkému snaží o spoločensko-politický odkaz stále expandujúcej sa separácie medzi svetom bohatých a chudobných. To mu kvitujem, avšak spôsob akým sa Neill rozhodol  poňať svoj príbeh, mi tento odkaz uložil niekam do úzadia.  

District 9 myšlienkovo  odkazuje na   umelo vytvárané samosprávne územia existujúce v rokoch 1959-1994 v JAR a v Namíbii pre pôvodne černošské obyvateľstvo  vtedajšieho režimu apartheidu, a to „jedna ku jednej“ so skvelým sci- fi príbehom o mimozemšťanoch! Divák očakával od Neilla v tomto smere omnoho viac. Elysium, čo sa týka myšlienkovej hodnoty a jej zfunkčnenia s formou, jednoducho nestíha a upadá do sfér komerčnejšej zábavy, i keď podotýkam,  nadpriemerného kalibru.

Neillov film stavia primárne na dobre rozohraných scénach, ktoré jedna po druhej vedú  k poslednej dych berúcej dvadsaťminútovke.  Film ako taký funguje ako hodinky, akurát občasné flashbacky (spomienky na Maxovu detskú lásku)  hodnotím ako  prestrelené a patetické . Možno, že to bolo ich dramaturgickým umiestnením vo filme, či stačilo ubrať na presvetlení tých scén, kto vie... V každom prípade to nie je záležitosť, ktorá by vám mala pokaziť zážitok z filmu i keď ja  hovorím:  „detail k detailu a máme celok“.

Elysium

Blomkamp  režíruje  bojové scény vskutku prehľadne. Nemáme problém s orientáciou v priestore. Akčné sekvencie nie sú zbytočne prekombinované  a ak náhodou aj sú, má to svoj význam a aj dávku správnej dynamiky, čo je len pozitívnou stránkou veci. 

Elysium síce ako celok (námet) občas upadne do klišé, avšak jeho jednotlivé fragmenty (boj s androidmi, posledná dvadsaťminútovka) ovplývajú originalitou. 

Kamera je ľúbivá, chválim mizanscénu vo „final fight“ scéne na mostíku. Nemohol som sa nabažiť zábermi od chrbta na kráčajúceho Damona (také a lá „Darren Aronofski slo mo shots“).

Herecké obsadenie počnúc štandartnými Mattom Damonom a Jodie Foster až po bravúrneho Sharlta Copleyho jednoducho chválim. 

Elysium je zaujímavý počin, ktorý vás rozhodne nebude nudiť. Jeho negatívum je istý komerčný spád, dejová jednoduchosť, ale to sa popravde mohlo aj očakávať. Koniec koncov je to aj tak stále jeden z najlepších sci-fi posledných rokov. Škoda je len ten nenaplnený potenciál, v ktorý sme všetci fanúšikovia Blomkampa verili... neprišiel...

VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  moviemania.sk Foto © Itafilm

Odporúčané články

Som legenda (I am Legend)

Som legenda (I am Legend)

Predstavte si, že na celom svete zúri vírus a vy ste imúnny. Beháte si po Manhattane ako na nejakej lúčke a okolo vás sa mení celá...