Roming
Toľko pretriasaný film režiséra Jiřího Vejdělka (Účastníci zájezdu) dorazil po troch mesiacoch od českej premiéry i do slovenských kín. Cigánsky roadtrip okorenený rómskou legendou a skvelou muzikou však stroskotal na dvojtvárnosti príbehu.
Nechápte, prosím, stroskotanie ako úplné zatratenie v zradných vodách filmového (ne)vkusu. Roming by bol výborný film. Dokonca si viem dosť dobre predstaviť dve žánrovo odlišné snímky, ktoré by sa dali vydolovať zo 105 minútovej stopáže. Ide totiž o dva kontinuálne sa odohrávajúce príbehy, ktoré sa v istom momente prepoja, aby nakoniec jeden druhému pomohli vytvoriť pôsobivú bodku pred konečnými titulkami.
Jedna z dejových línií zachytáva troch Rómov na akomsi zásnubnom výlete. Roman (Marián Labuda) prisľúbil svojho syna Jura dcére dobrého kamaráta žijúceho na opačnej strane republiky. Stalo sa tak pred 17 rokmi, keď mal Juro päť. Dnes študuje na vysokej škole, má známosť a nechce ani počuť o svadbe s nevestou, ktorú mu vybral otec. Roman ho však prehovorí aspoň na spoločný výlet za starým známym. Dvojicu doplní svetobežník Stano (Bolek Polívka) s nulovou schopnosťou držať svoj podrezaný jazyk na uzde a s priam osudovou dispozíciou priťahovať problémy. Na druhej strane sledujeme peripetie rómskeho kráľa, ktorý nielenže nevie tancovať, ale navyše chodí do práce. O tomto hroznom tajomstve netušia nič ani jeho najbližší, ale viete ako to býva – „Klamať sa dá dlho, ale nie naveky.“ Kráľ stráca svoje postavenie i vtáčka, ktorý strážil oheň v osade a musí opustiť komunitu. Vyberie sa teda hľadať svoje stratené šťastie a niekde na pol ceste narazí na Romana. Nečudo, Roman je totiž autorom tohto veľkého rómskeho eposu, ktorý sa občasne pletie do „prízemného“ roadmovie.
A práve tu tkvie kameň úrazu. Prechody medzi Romanovým dielom a realitou sú síce veľmi originálne prevedené, ale to nie je nič platné, keďže tieto dva svety v jednom filme jednoducho nefungujú. Snová rovina je plná alegórií a podobenstiev, zatiaľ čo cesta v Stanovom rozpadnutom, vojenskom nákladiaku naprieč jesennou krajinou oplýva nie práve vyberaným slovníkom, a iba občasne skĺzne k vážnejším situáciám.
Na druhej strane je dobré, že Vejdělek nás ušetril rasových konfrontácií a vykresľuje cigánov ako slobodomyseľný národ pohybujúci sa vo vlastnom svete, ktorý sa toho nášho dotýka len v nevyhnutných prípadoch (krádež rýb, krstiny...). Všetky otázky etnických rozdielov jednoducho necháva otvorené a príliš sa nezaoberá ich dopadom na jednotlivých hrdinov.
Herecké výkonom ústrednej dvojice niet čo vytknúť. Bolek Polívka má svoje momenty, keď pri všetkých excesoch nenápadne prejaví trochu charakteru. Marián Labuda je zase zaujímavým prostredníkom medzi svojím „belejúcim“ synom a karátom vyznávajúcim kočovný spôsob života.
Film je plný rómskej hudby, ktorá od začiatku skvelo dopĺňa zábery na kľukaté cesty vinúce sa nádhernou českou krajinou. Škoda, že podobná symbióza neopantala i oba príbehy skrývajúce sa pod Romingom.
